Nový prieskum GLOBSEC-u: Slovensko zaznamenalo výrazný prepad v prozápadných postojoch
Bratislava, 26. mája 2023 – GLOBSEC Trends 2023; Najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý GLOBSEC uskutočnil v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), skúma postoje regiónu ku kľúčovým naratívom – pravdivým aj manipulatívnym – o vojne na Ukrajine, NATO, EÚ, demokracii a verejnom zdraví.
Výsledky tento rok podčiarkujú význam vnútornej politiky, histórie a kultúry na postoje obyvateľstva. "Zatiaľ čo v roku 2022 mala vojna na Ukrajine na verejnú mienku značný vplyv, v tomto roku výsledky prieskumu skôr ukazujú prehĺbenie rozdielov medzi viac a menej odolnými krajinami. A najmenej odolnými voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko." uviedla riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu Dominika Hajdu.
"Maďari sa v niektorých otázkach postupne pozerajú viac na východ v dôsledku dôslednej protizápadnej rétoriky vlády – ale paralelne si zachovávajú silnú vieru v členstvo krajiny v EÚ a NATO. Pohľad Bulharska je silne ovplyvnený historickými väzbami na Rusko, a to tak z ekonomického, ako aj kultúrneho hľadiska. Zmena postojov na Slovensku medzi rokmi 2022 a 2023 je však pomerne prekvapivá. Podpora členstva v NATO klesla zo 72 % na 58 %, väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 % považuje USA za bezpečnostnú hrozbu," dodala Jana Kazaz, analytička Centra.
Priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 %, ale údaje sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Na jednej strane členstvo podporuje 94 % Poliakov a na druhej strane 58 % Slovákov a Bulharov. Podobne v priemere 74 % respondentov uznáva, že vojenská podpora Ukrajine jej pomáha brániť sa proti Rusku, ale na Slovensku a v Bulharsku si viac ľudí myslí, že vojenská pomoc Ukrajine provokuje Rusko a približuje ich krajiny k vojne.
"Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď skombinujeme nedôveru v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám a silných politických aktérov, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech. Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnucou koalíciou v rokoch 2020 až 2023. Aktuálne máme na Slovensku historicky najnižšiu mieru dôvery v inštitúcie, kedy vláde dôveruje len 18 % respondentov. Tento nedostatok dôvery vytvoril živnú pôdu pre časť opozičným strán na kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva," vysvetlila Katarína Klingová, senior analytička GLOBSECu.
GLOBSEC Trends tento rok poukazuje aj na to, ako vplyv dezinformácií týkajúcich sa zdravia, ktoré sa šírili počas pandémie COVID-19, prispeli k nedôvere voči farmaceutickým spoločnostiam, zdravotníckym organizáciám a očkovaniu. Približne 37 % obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy sa domnieva, že vakcíny proti COVID-19 zvyšujú riziko predčasných úmrtí, a 56 % podozrieva farmaceutické spoločnosti, že z dôvodu zisku zatajujú účinné spôsoby liečby chorôb, ako je COVID-19 a rakovina.
"Tieto nálady rezonujú aj v spoločnostiach, ktoré vykazujú väčšiu odolnosť voči geopolitickým dezinformáciám, ako sú Česko a Poľsko. Ak chceme byť lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy by sme túto nedôveru mali riešiť teraz, keď zdravie nie je témou číslo jedna politickej agendy," dodala D. Hajdu.
Prípad Slovenska poukazuje na širšie výzvy, ktorým čelia krajiny strednej a východnej Európy uprostred ruskej agresie a manipulatívnych naratívov. Náchylnosť na dezinformácie a vnútorná politika naďalej formujú verejnú mienku v celom regióne. Viac informácií nájdete na stránke GLOBSEC Trends 2023 tu.
Kontakt pre médiá: [email protected]