Josep Borell

Autor je vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie.

Abstrakt: Aby sa EÚ nedostala medzi dva mlynské kamene, Spojené štáty a Čínu, mala by s nimi zaobchádzať po svojom, pozerať sa na svet cez vlastný uhol pohľadu a chrániť svoje hodnoty a záujmy prostredníctvom nástrojov moci, ktoré má k dispozícií.

Vo vzťahu medzi Spojenými štátmi a Čínou sa všetko zmenilo začiatkom tohto roku, keď krajiny vo Washingtone podpísali dohodu, ktorá mala vydláždiť cestu ukončeniu obchodnej vojny z roku 2018. Tento sľub však zostal nenaplnený. Dnes sa súperenie medzi týmito dvomi krajinami rozšírilo do všetkých sfér, vrátane zatvárania konzulátov a vzájomného obviňovania, a odráža tak snahy týchto dvoch veľmocí získať svetovú geopolitickú dominanciu, ako keby sme tu mali novú Studenú vojnu.

Spôsobil túto situáciu koronavírus? Aj keď tento neočakávaný, vonkajší faktor nemá nič spoločné s ideológiami, určite pôsobil ako katalyzátor prehĺbenia rivality, ktorá sa stane prevládajúcim geopolitickým trendom v post-vírusovej ére.

Úloha Európskej únie v tomto zmenenom prostredí a odpoveď na otázku, ako by sa mala Únia postaviť k snahám Číny o presadzovanie globálneho vplyvu, je kľúčová pre našu budúcnosť. Odpoveď bude potešujúca len v prípade, ak budú členské štáty vystupovať ako zjednotený front a využijú nástroje spoločenstva, predovšetkým silu jednotného trhu. Jednota je životne dôležitá v každej oblasti našich vzťahov s Pekingom, pretože žiadna európska krajina nie je sama o sebe schopná brániť svoje záujmy a hodnoty proti tak silnej krajine akou je Čína. Vyrovnaný vzťah medzi EÚ a Čínou je nevyhnutný pre hľadanie riešení pre svetové problémy, od pandémie po klimatickú zmenu, vrátane budovania účinného multilateralizmu.

V rámci novej geopolitickej reality by sa tak rok 2020 mohol do histórie zapísať ako kľúčový pre vzťahy medzi EÚ a Čínou. Stretnutia medzi lídrami nikdy neboli intenzívnejšie a to napriek epidémii koronavírusu. V poradí 22. Summit EÚ a Číny sa konal ako videokonferencia 22. júna a trval omnoho dlhšie ako bolo pôvodne plánované. Zároveň stále prebiehajú diskusie s cieľom naplánovať možnú videokonferenciu na úrovni lídrov, na ktorej by sa spoločne zúčastnili predsedovia Európskej rady a Komisie, ako aj kancelárka Angela Merkelová zastupujúca Nemecko (ktoré tento polrok predsedá EÚ) a čínsky prezident Xi Jinping. Zároveň, ak to protiepidemilogické opatrenia dovolia, koncom roka by sa mal konať summit v Leipzigu, na ktorom by sa mal zúčastniť čínsky prezident, predsedovia Európskej rady a Komisie spolu so zástupcami všetkých 27 štátov EÚ.

Naším cieľom je do konca roku 2020 uzavrieť komplexnú dohodu medzi EÚ a Čínou o investovaní, na ktorej rokujeme od roku 2013. Na júnovom summite s Čínou vyjadrila EÚ svoje sklamanie z nedostatočného pokroku v implementácii dohôd dosiahnutých na predchádzajúcom zasadnutí v roku 2019. Predseda Európskej rady Charles Michel objasnil, že Peking nedodržal svoje záväzky o zabezpečení prístupu na čínsky trh na princípe reciprocity a o znížení štátnej pomoci pre spoločnosti vlastnené štátom, čo stavia európske spoločnosti do zjavnej konkurenčnej nevýhody.

Nové charakteristiky Číny

Pandémia koronavírusu urýchlila trendy posledných rokov a nám Európanom odhalila niektoré naše slabosti vo vzťahu k Číne, ktorá sa postupne stáva asertívnejšou, expanzívnejšou a autoritárskejšou.

Asertívna

Čína sa snaží získať také postavenie, ktoré považuje za svoje právoplatné miesto v medzinárodnej politike. Skrz osemnásť storočí, až do prvej priemyselnej revolúcie, bola Čína najbohatšou krajinou na svete. Angus Maddison poukázal na to, že v roku 1820  Čína ešte stále produkovala 30 % svetového HDP: viac ako Európa a USA dokopy.

Čína vždy samu seba považovala za Strednú ríšu, veľkú civilizáciu založenú na koncepte „všetko pod nebom“. Tento koncept centrálnosti sa odráža aj na starej čínskej tradícii vyjadrujúcej rešpekt, akte poklonenia sa pred cisárom. Čína sa napriek tomuto vnímaniu nikdy nepokúšala nevyhnutne exportovať svoje hodnoty.

K významnej zmene však došlo v prístupe súčasných čínskych vodcov, ktorí prostredníctvom iniciatívy „Made in China 2025“ odhalili ambície Číny stať sa globálnou technologickou mocnosťou. „Čínsky sen“, ktorý navrhol prezident Xi, je prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Táto ambícia viesť je hlavným rozdielom v porovnaní s minulými érami. Čína sa snaží zaplniť politické vákuum, ktoré po sebe necháva USA svojim postupným sťahovaním sa z medzinárodnej scény. Cieľom Číny je transformovať medzinárodný poriadok na selektívny multilaterálny systém s čínskymi charakteristikami, v ktorom by hospodárske a sociálne práva mali prednosť pred politickými a občianskymi právami.

Túto stratégiu využíva čína na viacerých frontoch. Napríklad podkopávaním medzinárodných pravidiel, ako  pri zlyhaní implementácie Dohovoru OSN o morskom práve v Juhočínskom mori, pri propagácií čínskeho jazyka a ideálov ako „komunity spoločného osudu“; pri čínskej vízií o medzinárodných vzťahoch založených na spolupráci, záujmoch a zdieľaných zodpovednostiach a v boji proti nadnárodným hrozbám; plus v politickej inkluzívnosti na základe predpokladu, že žiadny politický model nemôže byť aplikovaný univerzálne; a pri obsadzovaní vyšších pozícií v systéme OSN (v ktorom bola Čína, skutočne nedostatočne zastúpená): za krátky čas sa Čína stala predsedajúcou krajinou v 4 z 15 agentúr OSN a podpredsedom v 6[1] a a pri znížení financovania mnohostranných iniciatív v oblasti ľudských práv.

Dni čínskej zahraničnej politiky inšpirovanej Deng Xiaopingovým príhovorom Valnému zhromaždeniu OSN v roku 1974, sú  tak dávno preč. Ten sa vtedy nechal počuť že „Čína nie je superveľmoc a nikdy sa o tom ani nebude pokúšať. Čo je to superveľmoc? Superveľmoc je imperialistická krajina, ktoré ostatné krajiny všade vystavuje agresii, zasahovaniu, kontrole, subverzií alebo kradnutiu a snaží sa stať svetovým hegemónom“.

Tento nový štýl čínskej zahraničnej politiky je známy ako „diplomacia vlčieho bojovníka“, pomenovanie inšpirované sériou kasových trhákov založených na čínskej verzií Ramba. V tejto novej metóde komunikácie, vysoko postavený čínski diplomati reagujú agresívne na akúkoľvek kritiku režimu na sociálnych sieťach, ktoré sú všeobecne v Číne zakázané. V rámci tohto nového prístupu, stále rastúca rola Číny vo svete zahŕňa jednoznačnú bezpodmienečnú ochranu svojich záujmov.

Napríklad Austrália, ktorá je z veľkej časti závislá na obchode s Čínou (dokopy predstavuje 32,6 % austrálskeho exportu), priamo utrpela čínskou rastúcou asertivitou. Potom, čo si austrálsky premiér Scott Morrison vyžiadal od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyšetrovanie ohľadom pôvodu koronavírusu, Čína reagovala zavedením tarifov na austrálsky jačmeň vo výške 80,5% a zrušila licencie, ktoré ovplyvnili 35 % vývozu austrálskeho hovädzieho mäsa do Číny. Ak budú tieto opatrenia rozšírené aj do ďalších sektorov, odhaduje sa, že tento spor bude Austráliu stáť 1 % ich HDP.

Expanzívna

Z historického hľadiska sa postoj Číny voči zvyšku sveta zásadne zmenil. Počas dynastie Song (960-1279) Čína dominovala svetovému námorníctvu. Napriek tomu toto postavenie nevyužila na získanie teritórií a založenie zámorskej ríše. Medzi rokmi 1405 a 1433, predtým ako Európania začali svoje námorné výpravy, admirál Zheng He preplával na Jávu, do Indie k Africkému rohu a do Hormuzského prielivu s flotilou, ktorá svojou veľkosťou a prepracovanosťou vysoko prekonala španielsku armádu o 150 rokov neskôr. Napriek tomu tieto plavby neviedli k žiadnym plánom trvalej okupácie a vykorisťovaniu zámorských krajín. Teraz je však  Čína ochotná využiť svoju technologickú a vojenskú výhodu na posilnenie svojho politického vplyvu.

Za posledných 30 rokov sa čínske výdavky na armádu zvýšili z niečo viac ako 1 %, na 14 % a na základe výpočtov z Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru sa tento rok zvýšia o ďaľších 6,6 %. Je jasné že prezident Xi chce aby sa „Ľudová oslobodenecká armáda“ stala hlavnou technologickou silou do roku 2049, kedy sa bude oslavovať 100. výročie založenia Čínskej ľudovej republiky. Aj pri príležitosti 70. výročia v roku 2019 Čína hrdo vystavila jadrový arzenál, ktorý je založený na zemských, vzdušných aj morských silách.

Embargo EÚ na predaj zbraní, ktoré bolo na Čínu uvalené po udalostiach na námestí Tiananmen v roku 1989 je stále v platnosti, ale Čína už na dovoze vojenského materiálu nie je závislá. Postavila prvotriedny zbrojný priemysel, najmä čo sa týka námorných zbraní a balistických striel a jej vývoz sa každým rokom zvyšuje. Napriek tomu, že čínske vojenské schopnosti nedosahujú úroveň USA, rozdiel medzi nimi je omnoho menší ako pred pár desaťročiami a v niektorých oblastiach nie sú rozdiely už skoro žiadne. Do roku bude mať Čína štyri funkčné lietadlové lode. Niekoľko amerických analýz už dnes poukazuje na to, že Čína predstavuje hlavnú výzvu pre námornú nadvládu USA a kontrolu nad západným Pacifikom.

Expanzia Číny je viditeľnejšia v Juhočínskom mori, kde Peking zvýšil svoju prítomnosť vytvorením umelých, militarizovaných ostrovov, čo je v rozpore s arbitrážnym rozhodnutím z roku 2016 v prospech jeho susedov v juhovýchodnej Ázii. Rastúca prítomnosť Číny je viditeľná aj v Nepále, Mjanmarsku a na Srí Lanke, čo sú všetko krajiny dôležité pre Indiu. Napätie medzi Pekingom a Indiou sa stupňuje, čo dokazujú potýčky medzi ich armádami na sporných himalájskych hraniciach.

Čínska reálpolitika je založená na vytvorení faits accomplis: trpezlivá a diskrétna akumulácia  výhod na súši. Stolné hry sú jasným príkladom toho, ako Číňania myslia a ako sa odlišujú od Európanov. Kým v Európe obľubujeme šach, ktorý končí absolútnou výhrou (šach mat), v Číne preferujú Go, kde je cieľom obsadiť prázdne miesta na doske tak, aby sa hráč obklopil súperovými kameňmi a podkopal jeho/jej schopnosť reagovať. Ako povedal známy čínsky stratég Sun Tzu v jeho diele Umenie vojny, najvyšším umením vojny je podmaniť si nepriateľa bez boja, vytváraním takých pozícii na súši, ktoré posilňujú našu vlastnú pozíciu a oslabujú súpera.

Autoritárska

V roku 2001 privítal Západ Čínu v Svetovej obchodnej organizácii (WTO), s presvedčením, že liberalizácia trhu pôjde ruka v ruke s politickou otvorenosťou „Wandel durch Handel“ (zmena skrz trh). Francúzi taktiež verili, že ‘le doux commerce’ upokojí napätie a zblíži politické systémy. Táto viera sa už nejaký čas ukazuje ako nesprávna. Ku konvergencii nedošlo: naopak, v posledných rokoch dochádza k väčším rozdielom. Čína je paradigmou, ktorá vyvracia teóriu, že ekonomická a politická otvorenosť sú dve strany tej istej mince. V tejto súvislosti mali výrazný vplyv nové technologické možnosti v oblasti informovania a monitorovania obyvateľstva. Zdá sa, že tento trend bude stúpať.

Akékoľvek príznaky nesúhlasu možno ľahko potlačiť pomocou výkonných nástrojov hromadného sledovania a nadvlády, ktoré nad štátom drží komunistická strana. V posledných rokoch sme v Číne so znepokojením sledovali nárast porušovania ľudských práv, stále častejšie prenasledovanie obhajcov ľudských práv, novinárov a intelektuálov a porušovaniu základných práv Ujgurov v provincii Xinjiang.

Zhoršenie situácie v Hongkongu je jasným príkladom tejto vlny represie. Nedávno som v mene 27 členských štátov vyjadril vážne znepokojenie EÚ nad prijatím nového hongkonského zákona o národnej bezpečnosti, ktorý je v rozpore so zásadou „jedna krajina, dva systémy“ a so záväzkami Číny voči medzinárodnej komunite.

Na žiadosť európskych ministrov zahraničných vecí som predložil súbor opatrení venujúcich sa tomuto porušeniu autonómie Hongkongu. Medzi tieto opatrenia patrí obmedzenie vývozu technológií určených na sledovanie, preskúmanie dohôd o vydávaní osôb, ktoré majú rôzne členské štáty s Hongkongom a zlepšenie možností získania štipendií a víz pre hongkonských študentov.

Európska odpoveď

AK EÚ nechce zostať zaseknutá medzi Spojenými štátmi a Čínou, musí sa na svet pozerať vlastným pohľadom a ochraňovať svoje hodnoty a záujmy, ktoré nie sú vždy v súlade so záujmamy USA. Ako som sa vyjadril pri jednej príležitosti, EÚ musí robiť veci svojím vlastným spôsobom. To viedlo k tomu, že niektorí komentátori nazvali môj prístup „Sinatrova doktrína“, čo odkazuje na jeho pieseň „My Way“. Pokiaľ to uľahčí šírenie môjho posolstva, tak mi to nevadí. Mohol som povedať, že Európa musí zvýšiť svoju strategickú autonómiu alebo svoju suverenitu, ale to by pravdepodobne nevyvolalo taký veľký záujem.

Sinatrova doktrína by bola založená na dvoch pilieroch. Prvým je pokračovanie spolupráce s Pekingom na riešení globálnych výziev ako sú napríklad klimatická zmena, boj proti koronavírusu, regionálne konflikty a rozvoj afrických krajín a zároveň posilňovanie strategickej suverenity EÚ ochranou technologických odvetví nášho hospodárstva, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie nevyhnutnej autonómie a podpory medzinárodných európskych hodnôt a záujmov.

Nejde o zmenu politiky, ale skôr o vývoj v súlade so stratégiou EÚ z roku 2019, v rámci ktorej bola Čína identifikovaná ako strategický partner, s ktorým EÚ spolupracuje, ako aj ako konkurent a systémový rival. Nenechajme sa chytiť do pasce, v ktorej vidíme veci čiernobielo: náš vzťah s Čínou je a bude nevyhnutne komplikovaný, pretože je to náš druhý najväčší obchodný partner a  nevyhnutný hráč pre riešenie globálnych problémov. Zároveň je naším technologickým a ekonomickým konkurentom. Problém našich vzťahov s Čínou spočíva aj v rozdieloch medzi našimi politickými systémami.

V nadväznosti na vznik „bitky naratívov“ v súvislosti s vypuknutím pandémie Covid-19, spolu s kontroverziou okolo čínskej „politiky veľkorysosti“ (termín, ktorý som použil ako jeden z prvých a ktorý vyvolal značnú kritiku), následne premenovanou na „maskovaciu diplomaciu“, musí EÚ založiť svoju stratégiu na troch pilieroch: boj proti čínskym dezinformačným operáciám, odmietanie „výberového multilateralizmu“ (keď Čína obhajuje multilateralizmus, len keď jej to vyhovuje) a zabezpečenie toho, aby Čína dodržiavala svoje záväzky tak, aby Európske spoločnosti mali recipročný prístup na jej trhy a k jej inovačným a výskumným programom. Je nevyhnutné, aby sme zabezpečili rovnováhu v našich hospodárskych vzťahoch a zbavili sa naivnosti z minulosti.

Nezávislosť od dvoch konkurentov/súperov neznamená byť od nich v rovnakej vzdialenosti. Naša dlhá spoločná história a zdieľané hodnoty so Spojenými štátmi znamenajú, že sme bližšie k Washingtonu ako k Pekingu. Napríklad spolupráca s USA v rámci NATO je stále kľúčová pre európsku obranu.

Aby sme však ako Európania mohli naďalej prijímať autonómne politické rozhodnutia, musíme investovať do strategickej suverenity.

EÚ preto nedávno prijala opatrenia pre ochranu našich záujmov, ako napríklad nástroje na ochranu obchodu, nariadenie o kontrole zahraničných investícií a správa o subvenciách pre zahraničné spoločnosti, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na jednotnom trhu. V súčasnosti sa prijíma nástroj pre medzinárodné obstarávanie. Aj keď tieto opatrenia nie sú zamerané na žiadnu konkrétnu krajinu, ich účinky zmiernia nerovnováhu v našich obchodných vzťahoch s Čínou.

Zmyslom celej EÚ je obrana európskych hodnôt a záujmov prostredníctvom spolupráce a jednotny. Naše zakladajúce zmluvy na obe tieto veci výslovne odkazujú. Nemyslím si však, že by sme si mali vyberať medzi ochranou našej ekonomiky a ochranou našich základných hodnôt. Čísla ukazujú, že ako celok nie sme tak závislí od Číny, ako si mnohí myslia. Niektoré individuálne spoločnosti v konkrétnych odvetviach sú však skutočne závislé od Číny. Napríklad iba 7 % nemeckého vývozu tovaru smeruje do Číny a to je Nemecko najväčším európskym exportérom do Číny. Pokiaľ ide o pridanú hodnotu, nemecký vývoz do Číny v roku 2015 predstavoval 2,8 % z celkovej pridanej hodnoty jeho exportu, čo vyplýva zo štúdie Jürgena Matthesa v správe Nemeckého hospodárskeho inštitútu. Máme sklon myslieť na význam tretích krajín pre naše hospodárstvo, pričom ale ignorujeme náš obchod s európskymi partnermi. V skutočnosti 60 % nemeckého vývozu smeruje do krajín EÚ. To neznižuje významnú úlohu, ktorú hrá ázijský a najmä čínsky dopyt v kľúčových odvetviach nemeckého priemyslu. Závislosť od Číny v konkrétnych odvetviach, ako je automobilový priemysel, je jasná. Z 10 miliónov automobilov, ktoré skupina Volkswagen v roku 2018 predala, sa štyri milióny predali na čínsky trh, inými slovami 40 % ich predaja.

Je to čoraz viac jasnejšie, že Čína využíva náš ekonomický vzťah: jej rozhodnutie označiť sa za rozvojovú krajina pri vstupe do WTO jej umožnilo napríklad vyhnúť sa obchodným ústupkom a prijatiu záväzkov znižovaniu emisií skleníkových plynov. Čína navyše dotuje svoje štátne podniky a podľa správy Európskej komisie z roku 2019 uvaľuje najviac obchodných a investičných prekážok. Európske spoločnosti sú diskriminované pokiaľ ide o prístup na jej trh, predovšetkým pri verejných súťažiach. Udržiavanie vecí v súčasnom stave (nedostatok reciprocity a nevyrovnané podmienky) nie je možné. Náš vzťah je príliš asymetrický pre súčasnú úroveň čínskeho rozvoja. Toto treba napraviť.

Ak to neurobíme teraz, o pár rokov bude neskoro. Hodnota čínskych produktov bude stúpať a zároveň sa bude zvyšovať naša ekonomická a technologická závislosť. Technologická sila EÚ musí stúpať v súlade s našou strategickou autonómiou. Musíme sa vyhnúť tomu, aby sme sa dostali do bodu, keď, ako hovorí môj priateľ Enrico Letta, si budeme my Európania musieť zvoiť medzi tým, či budeme čínskou alebo americkou kolóniou. Ako som povedal na začiatku tohto článku, kľúč k nášmu úspechu bude vo veľkej miere závisieť od našej schopnosti využívať potenciál európskeho jednotného trhu, udržania jednoty medzi členskými štátmi a presadzovania našich medzinárodných štandardov.

Spolupráca je rovnako ústrednou súčasťou Sinatrovej doktríny. Musím vyzdvihnúť fakt, že spolupráca s Pekingom je kľúčová pre efektívne riešenie globálnych výziev. Najzrejmejším príkladom je boj proti klimatických zmenám. EÚ produkuje 9 % svetových emisií, zatiaľ čo Čína je zodpovedná za 28 %. Aj keby sme my Európania zajtra nejakým zázrakom prestali vypúšťať CO2, nič by to nezmenilo. Boj proti klimatickým zmenám bude efektívny len vtedy, keď sa nám podarí zabezpečiť, aby naše úsilie podporili veľkí znečisťovatelia ako Čína, USA a India a aby sa Afrika vydala inou cestou, ako sme sa vydali v tomto smere my.

Trumpova administratíva káže, že na to, aby sme sa od Číny ekonomicky oddelili, sme od nej príliš závislí. Koronavírus zmení globalizáciu, ale nezastaví ju. Niektorí analytici síce hovoria o novej Studenej vojne, ale to je zavádzajúce, pretože USA a Sovietsky zväz nikdy neboli tak ekonomicky prepojené ako sú USA a Čína dnes. Ako som už viackrát zdôraznil, stabilita dolára a s ním spojená stabilita celého kapitalistického systému je paradoxne veľmi závislá od Komunistickej strany Číny – pojem, ktorý využíva americký minister zahraničia Mike Pompeo pre označenie Číny ako takej – keďže strana je po Japonsku druhým najväčším vlastníkom štátnych dlhopisov USA. Vzájomná závislosť je v Európe rovnako rozsiahla: obchod medzi EÚ a Čínou predstavuje viac ako 1 miliardu EUR za deň.

Stratégia otvorenej konfrontácie s Čínou sa navyše pre USA ukázala ako nákladná. Podľa správy Federálneho rezervného systému americké clá nezvýšili zamestnanosť ani výrobnú produkciu, ale zvýšili výrobné náklady. Agentúra Moody’s Analytics odhaduje, že obchodná vojna stála Washington zhruba 300 000 pracovných miest a 0,3 % HDP krajiny. Americkí ekonómovia spočítali, že obchodná vojna bude stáť každú rodinu v USA ročne 800 dolárov.

V reakcii na tých, ktorí mylne obhajujú novú Studenú vojnu vo svete rozdelenom na dva bloky by EÚ mala presadzovať svoje vlastné záujmy. Mala by to ale robiť v úzkej spolupráci s krajinami, ktoré presadzujú účinný multilateralizmus a dodržiavanie medzinárodného práva.

Ak chceme popísať vzťahy EÚ a Číny pomocou piesne, mohli by sme sa obrátiť na legendárnu pieseň od Sergea Gainsbourga Je t’aime … moi non plus, pieseň, ktorá poznačila mladosť mojej generácie a ktorá zmierňuje protichodné pocity, ktoré sú súčasťou večne zložitých ľúbostných vzťahov. Pretože v strategických vzťahoch ako aj v láske hovoria činy hlasnejšie ako slová. Z praktického a konkrétneho hľadiska je preto nevyhnutné, aby do konca roku 2020 Peking splnil svoj záväzok smerom k vyváženejším hospodárskym vzťahom voči EÚ.

Článok bol preložený z angličtiny, jeho originálne znenie nájdete tu: https://www.iai.it/sites/default/files/iaip2024.pdf

[1] Čína zastáva najdôležitejšie pozície v rámci Medzinárodnej organizácie pre jedlo a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO), Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) a Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO). Zástupcovia krajiny zastávajú druhú najdôležitejšiu pozíciu v rámci Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), Medzinárodného menového fondu (IMF), UNESCO, Svetovej organizácie pre turizmus (UNWTO), Medzinárodnej organizácie pre duševné vlastníctvo (WIPO) a Svetobej banke.