Press release

Aký bude vplyv sankcií na ruskú ekonomiku?

on 01.03.2022

Vyčísliť, alebo aspoň odhadnúť celkový vplyv sankcií, ktoré vo viacerých vlnách od začiatku až do konca tohoto týždňa (21. – 27.2.2022) uvalili krajiny EÚ a NATO na Rusko je dnes veľmi ťažké. S istotou sa však dá tvrdiť, že budú zásadné a bezprecedentné. Ešte nikdy nečelila žiadna veľká ekonomika (spomedzi G20) takým širokým a hlbokým sankciám, ktoré majú potenciál zásadným spôsobom zasiahnuť ekonomiku ako takú, ale aj všetky vrstvy ruskej spoločnosti – od najbohatších oligarchov až po najnižšie príjmové vrstvy a sociálne odkázaných ľudí.

Krym taktiež bolel

Na ilustráciu si treba uvedomiť, aké dôsledky mali oproti tým aktuálnym takmer kozmetické sankcie uvalené na Rusko po anexii Krymu a vzniku separatistických republík na východe Ukrajiny v roku 2014. Medzinárodný menový fond odhadoval, že tieto sankcie znižujú ekonomický rast Ruska o 1,0 až 1,5% ročne, avšak presnejšie neskoršie odhady Andersa Aslunda hovorili o vplyve až 2,5% ročne. Kým odhad MMF sa totiž sústredil len na priamy vplyv sankcií, Aslund vyčíslil aj nepriame vplyvy, ako je zníženie miery investícií, vyššiu mieru sankciami vynútenej fiškálnej a menovej reštrikcie a podobne.

Výsledkom týchto sankcií bolo, že ruská ekonomika po roku 2013 stagnovala a v dolárovom vyjadrení dokonca klesala. V rokoch 2013 až 2020 klesla z 2 300 mld. USD na 1 500 mld. USD a v roku 2021 potom vzrástla na 1 700 mld. USD.

Táto ekonomická stagnácia, v dolárovom vyjadrení recesia, sa potom prejavila aj v poklese reálnych príjmov. Tie medzi rokmi 2013 až 2020 klesli podľa oficiálnych ruských zdrojov o 10,8%, v skutočnosti to však zrejme bolo viac, experti odhadujú pokles okolo 14 – 15%.

Ruský režim totiž v priebehu tohoto obdobia podriadil dovtedy neutrálny a nezávislý štatistický úrad ministerstvu hospodárstva. Nové sankcie, ktoré prišli v poslednom februárovom týždni, najskôr po uznaní separatistických republík na východe Ukrajiny Ruskom a následne po vojenskom napadnutí Ukrajiny Ruskom, sú v porovnaní so sankciami z roku 2014 ako mínometná paľba v porovnaní s kalašnikovom.

Ruská náhradu SWIFTU je nanič

Najväčší okamžitý vplyv sankcií budú mať opatrenia voči finančnému sektoru, najmä odpojenie niektorých ruských bánk od SWIFTU v spojení so zablokovaním používania ruských zahraničných rezerv v depozitoch centrálnych bánk USA, krajín EÚ a NATO takým spôsobom, ktorý by mohol Rusku umožniť obchádzanie iných ekonomických a finančných sankcií uvalených predtým, alebo súčasne s týmto opatrením.

Nejde teda o úplné zablokovanie SWIFTU pre všetky ruské finančné inštitúcie, ani o úplné zablokovanie zahraničných rezerv ruskej centrálnej banky v depozite u západných centrálnych bánk. To sú ešte nástroje, ktoré Západu ostávajú v talóne pre prípadnú budúcu potrebu ich ďalšieho sprísnenia.

V čom je teda rozdiel medzi tým, čo sa ohľadom ruských zahraničných rezerv a SWIFT-u prijalo a tým, čo je ešte možné prijať? SWIFT je komunikačná platforma, ktorá spája tisíce bánk v asi 200 krajinách sveta a umožňuje im rýchle a bezpečné cezhraničné platby a ich konverziu v rôznych menách.

Nejde teda o samotný platobný styk, teoreticky sa dá nahradiť aj inými kanálmi ako sú maily, alebo telefóny, bolo by to však nesmierne zdĺhavé a teda v praxi to SWIFT nahradiť nemôže. Len na ilustráciu, v priebehu posledného roka sa denne prostredníctvom SWIFTU realizovalo 42 mil. správ (a teda aj prevodov) denne.

Rusko je pritom po USA druhým najdôležitejším klientom SWIFTU, v rámci neho komunikuje so svetom až 300 ruských bánk. Od roku 2014, po uvalení sankcií zo strany USA a EÚ, vyvinulo Rusko novú, alternatívnu platformu SFPS, v rámci ktorej môže komunikovať až 400 ruských bánk (teda viac ako cez SWIFT), problém je však v tom, že nemajú s kým. Mimo ruských bánk je v ňom zapojených len niekoľko zahraničných, napríklad len jedna čínska. A keďže ide najmä o medzištátny finančný komunikačný systém, tak SFPS je vlastne ruským bankám nanič.

Plyn môže tiecť aj napriek vypnutému SWIFTU

Čo sa týka ruských zahraničných rezerv, tam je zase situácia nasledovná. Z celkovej odhadovanej sumy rezerv vo výške asi 630 mld. USD je asi 100 mld. USD v hotovosti v bankovkách, ale len za cca 12 – 15 mld. USD sú to doláre a eurá, zvyšok sú čínske juany. Viac ako v hotovosti (predpokladám, že okolo 200 – 300 mld. USD) má ruská centrálna banka v zlate v depozite v Rusku a podobný objem môžu byť depozity v USD, EUR a librách v centrálnych bankách USA, EÚ a UK.

Hotovosť je teda relatívne nízka, zlato nie je rýchlo likvidné a pri veľkej ponuke spôsobí pokles ceny a ostatná časť ruských rezerv je pod kontrolou centrálnych bánk krajín NATO a EÚ, teda pod sankciami.

SWIFT bol teda vypnutý len voči niektorým ruským bankám (a nebolo zverejnené voči ktorým) a to z toho dôvodu, aby sa dal financovať dovoz ropy, ale hlavne plynu do Európy, ale aby to zároveň významne zasiahlo ruský finančný trh. V praxi to funguje tak, že ak má napríklad Gazprom účet v banke pre ktorú je SWIFT zablokovaný, tak si môže založiť účet v inej banke a v dodávkach plynu pokračovať (a teda ďalej inkasovať platby za plyn).

Čo sa týka sankcií voči rezervám ruskej centrálnej banky, tam sú zase sankcie obmedzené na zabránenie takému používaniu, kde by to mohlo spôsobiť obchádzanie už uvalených sankcií. Po začatí obchodovania v pondelok 28.2. ráno sa dá predpokladať zrútenie cien ruských dlhopisov, pretože sa ich budú ich držitelia zbavovať a to nielen z dôvodov sankcií, ale aj z iných právnych, ale aj morálnych dôvodov.

To povedie k poklesu ich cien a nárastu ich úrokov (výnosov) ako na primárnom, tak aj na sekundárnom trhu, čo spôsobí nielen extrémne predraženie, ale zrejme až znemožnenie financovania ruského dlhu.

Rubeľ mieri k zemi

Veľmi vážne dôsledky bude mať prepad ruskej meny. Už v priebehu nedele 27.2. sa kurz ruského rubľa prepadol o 100%, oslabil z 85 RBL/USD na 171 RBL/USD. Ak by ostal len na takejto úrovni, znamenalo by to výrazný inflačný a ekonomický dopad. V dolárovom vyjadrení by sa ruská ekonomika v okamihu zmenšila na polovicu, vzrástli by ceny a klesla by kúpna sila a životná úroveň. Navyše zrejme dôjde aj k útoku na banky zo strachu z ďalšieho poklesu kurzu meny.

Ďalšie sankcie budú negatívne dôsledky pre ruskú ekonomiku len zhoršovať a znásobovať, niektoré okamžite (napríklad obmedzenie možnosti  cestovať) iné až s istým oneskorením (napríklad zákaz vývozu vysokých technológií do Ruska).

Celkovo sa dá predpokladať, že v spojení s už predtým klesajúcou životnou úrovňou, nespokojnosťou s korupciou a represiami, šokom z neopodstatnenej vojny voči Ukrajine, nielen ekonomickými a sociálnymi nákladmi vojny (sankcií), ale aj s rastúcimi obeťami na ruskej strane, odporom časti spoločnosti proti vojne, sa buď režim uchýli k otvorenému teroru a diktatúre, alebo to neustojí.

Článok bol pôvodne publikovaný na portály index.sme.sk

Authors

Distinguished Associate Fellow for Economic Growth & Sustainability Programme

Navigation

Authors

Distinguished Associate Fellow for Economic Growth & Sustainability Programme