Pandémia COVID-19 rovnako ako prepuknutie vojny na Ukrajine so sebou priniesli znásobenie snáh o ovplyvňovanie geopolitickej orientácie Slovenska, narušenie rozhodovacích procesov štátu a podkopanie dôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, demokratickým procesom, ako aj členstvu v EÚ a NATO.

Tieto snahy sú čoraz častejšie realizované pomocou informačných a psychologických operácií, propagandistických kampaní či mediálnej manipulácie.

Kľúčovým nástrojom v boji proti nim je strategická komunikácia. Tá spočíva v systematických a dlhodobých komunikačných aktivitách zameraných na budovanie verejnej podpory tém, ktoré sú v súlade s kľúčovými záujmami štátu. Vyžaduje dlhodobé komunikačné plánovanie a rôzne formy prístupu ku komunikácii, prostredníctvom ktorých sa systematicky budujú a rozvíjajú príbehy, naratívy a posolstvá v komunikovaných témach a oblastiach.

Strategická komunikácia teda predstavuje účinnú obranu pred vplyvovými operáciami, treba ju však využívať správne a efektívne. Analýza strategickej komunikácie v podmienkach SR hodnotí nakoľko sú v jej využívaní úspešné slovenské štátne inštitúcie a jej predstavitelia. Publikácia sčasti nadväzuje na podobný výskum z roku 2019, Strategická komunikácia v podmienkach SR. Odvtedy sa už podarilo zaviesť do praxe niekoľko z jej odporúčaní a povedomie o strategickej komunikácii ako takej sa už tiež viditeľne zvýšilo.

Ako však vyplýva z aktuálnej analýzy, niekoľko nedostatkov sa ešte úplne odstrániť nepodarilo a stále existuje priestor na zlepšenie. Táto publikácia poskytuje v prvom rade pohľad do vnímania strategickej, ale aj bežnej a medzirezortnej komunikácie a problematiky dezinformácií zo strany predstaviteľov štátnej správy. V druhom rade sa zameriava na témy, ktoré za pôsobenia vlády koalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí dominovali na sociálnych sieťach, pričom poskytuje príklady dobrej praxe. Na záver ponúka niekoľko praktických odporúčaní.