Prečítajte si celý prejav pápeža Františka, ktorý adresoval na GLOBSEC 2021:

Vážený pán prezident,

ďakujem Vám za milé pozvanie zúčastniť sa prostredníctvom tohto video-posolstva 16. ročníka konferencie GLOBSEC Bratislava Fórum, ktorá sa zaoberá témou ako prebudovať svet k lepšiemu. V tomto pozdrave pre organizátorov a pre všetkých hostí tohto podujatia  vyjadrujem svoje uznanie a ocenenie platforme, ktorú ponúka práve Bratislava Forum na  vytvorenie priestoru pre dôležité diskusie o obnove nášho sveta po skúsenostiach s pandémiou COVID-19.

Pandémia nás prinútila čeliť mnohým závažným a vzájomne prepojeným sociálnym, ekonomickým, ekologickým a politickým problémom. Rád by som navrhol niekoľko bodov na zamyslenie inšpirovaných trojitou metódou, ktorá nás povzbudzuje k „VIDENIU, VYHODNOTENIU a KONANIU“.

Seriózne VIDIEŤ a úprimne hodnotiť minulosť – vrátane uznania systémových zlyhaní, chýb minulosti a nedostatku zodpovednosti k Stvoriteľovi, k nášmu blížnemu a k všetkému existujúcemu – mi príde nevyhnutné pre vývoj modelu obnovy. Jej cieľom by nemala byť iba obnova toho, čo bolo, ale aj korekcia vecí, ktoré pred tým nefungovali a to ešte pred príchodom koronavírusu, ktorý krízu ešte zhoršil.

Postaviť sa na nohy po akomkoľvek páde si vyžaduje čeliť dôvodom, prečo sme spadli, a uznať, do akej miery sme my sami boli za tento pád zodpovední. Čo vidím je svet, ktorý sa nechal oklamať falošným a arogantným pocitom bezpečia založeným na túžbe po zisku.

Vidím model hospodárskeho a spoločenského života poznačený mnohými formami nerovnosti a sebectva, kde malá časť svetovej populácie vlastní väčšinu bohatstva a neváha využívať ľudí a zdroje pre svoj prospech.

Vidím spôsob života, ktorý sa nezaujíma dostatočne o životné prostredie. Zvykli sme si ľubovoľne využívať a ničiť to, čo je majetkom všetkých a čo sa musí ako také rešpektovať; a práve týmto spôsobom sme vytvorili „ekologický dlh“, ktorý budú splácať platiť predovšetkým chudobní a budúce generácie.

VYHODNOTIŤ. Druhým krokom je vyhodnotenie toho, čo sme videli. Vo svojich pozdravoch pre Rímsku kúriu počas minulých Vianoc som ponúkol niekoľko úvah o význame krízy, ktorá otvorila nové možnosti. Táto kríza je zároveň výzvou pre nás, aby sme pri hodnotení dnešnej situácie využili čas skúšky na okamih rozhodnutia.

Každá kríza nás núti sa rozhodnúť, či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Ako som povedal, nikdy nevyjdeme z krízy presne takí, akými sme boli, vyjdeme z nej buď lepší alebo horší. Ale nikdy nie rovnakí ako predtým.

Hodnotenie toho, čo sme videli a zažili nás posúva k tomu, aby sme sa zlepšovali. Využime súčasný okamih pre napredovanie a pokrok.

Kríza nám pripomenula, že nikto sa nevie zachrániť sám. Smeruje nás k budúcnosti, v ktorej sa nielen v teórii ale aj v praxi uznáva rovnosť každého človeka; ktorá poskytuje jednotlivcom a národom rovnaké a skutočné príležitosti na rozvoj.

KONAŤ. Ak nebudeme konať, premrháme príležitosti, ktoré nám kríza ponúkla. Konanie ako odpoveď na sociálnu nespravodlivosť a marginalizáciu si vyžaduje model rozvoja zameraného na „každého človeka a celú osobu“. Mal by to byť „základný pilier, ktorý sa má rešpektovať a chrániť prijatím metodológie, ktorá vychádza z etiky solidarity a politickej lásky“.

Každý spôsob konania si vyžaduje víziu, globálnu víziu nádeje, ako bola tá u biblického proroka Izaiáša, ktorý videl meče premenené na radlice a oštepy na viničné nože. Konať v záujme rozvoja každého znamená viesť proces dialógu a predovšetkým prijímať rozhodnutia schopné premieňať smrť na život a zbrane na jedlo.

Všetci rovnako potrebujeme ekologickú premenu. Globálna vízia znamená pozerať sa na stvorenie ako na „spoločný domov“ a vyžaduje si, aby sme naliehavo konali pre jeho ochranu.

Drahí priatelia, poháňaný nádejou, ktorá pochádza od Boha, modlím sa, aby vaše diskusie v týchto dňoch prispeli k modelu obnovy schopnému generovať inkluzívnejšie a udržateľnejšie riešenia. Modelu rozvoja ktorý je založený na mierovom spolužití a na harmónii medzi všetkými stvoreniami.

Prajem vám veľa úspechov vo vašej práci a ďakujem vám.