GLOBSEC predstavil analýzu strategickej komunikácie v podmienkach SR

Nedávne výsledky prieskumu verejnej mienky na Slovensku okrem iného preukázali, že až 37% Slovákov verí ruskej dezinformácii o potrebe „denacifikácie“ Ukrajiny prostredníctvom „špeciálnej operácie“, alebo že 45% si myslí, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedné NATO na čele s USA.

„Aj tieto údaje poukazujú na nevyhnutnosť boja proti dezinformáciám zo strany štátnych inštitúcií, pričom jedným z najefektívnejších nástrojov v ich rukách je spôsob, akým komunikujú s občanmi, tzv. strategická komunikácia“, uviedla Dominika Hajdu, vedúca Centra pre demokraciu a odolnosť v GLOBSEC-u.

Strategická komunikácia zjednodušene predstavuje systematické a dlhodobé (komunikačné) aktivity zamerané na budovanie verejnej podpory na témy v súlade so záujmami štátu. Ako teda komunikuje štát s občanmi a do akej miery pri tom využíva strategickú komunikáciu? Odpoveď na tieto otázky ponúka nová Analýza strategickej komunikácie v podmienkach SR Centra pre demokraciu a odolnosť.

Oproti roku 2019, kedy GLOBSEC realizoval podobný výskum, povedomie o strategickej komunikácii medzi predstaviteľmi verejnej správy výrazne stúplo, priestory na zlepšenie však ešte stále existujú. “Pri väčšine inštitúcií možno pozorovať výrazný posun v komunikovaní strategických tém, dôraz na kreativitu a inovatívne prístupy. Na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku sa za posledné tri roky vyprofilovalo niekoľko inštitúcií s významným dopadom na spoločnosť, ako napríklad účty Polície SR (spolu s účtom Hoaxy a podvody), Ministerstva zdravotníctva, či Ozbrojených síl SR. Tieto účty ako jedny z mála majú schopnosť formovať agendu v online informačnom priestore a konkurovať tým dezinformačným webom“, dodal Michal Kortiš, junior analytik GLOBSEC-u.

V inštitucionálnej rovine možno pozorovať vznik špecializovaných oddelení na strategickú komunikáciu vo viacerých analyzovaných inštitúciách, ako napríklad na Ministerstve obrany alebo vnútra. V iných ÚOŠS pozorovať vytváranie špecializovaných pozícií v rámci tlačových alebo komunikačných oddelení. Predstavuje to výrazný posun od roku 2019, kedy sa oficiálne venovalo strategickej komunikácii len Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

39% respondentov ohodnotilo komunikáciu “ich” inštitúcie známkou 3, 29% im dalo známku 2.

Výskum GLOBSECu však identifikoval pretrvávajúce nedostatky, ako napríklad neporozumenie pojmu strategickej komunikácie, nedostatočná koordinácia a etablovanie pojmu vo vnútorných predpisoch, nedostatočné personálne kapacity a celkový chýbajúci strategický naratív naprieč verejnou správou.

“Pretrváva tiež nedostatočná medzirezortná spolupráca a rezortizmus. Jedným z faktorov je skutočnosť, že strategická komunikácia je do istej miery vnímaná len ako odpoveď na hybridné hrozby alebo dezinformácie a nie ako súčasť každodenných aktivít verejných inštitúcií. Ďalším je tiež zaužívané vnímanie, že komunikačné platformy inštitúcií by mali propagovať postoje ich hlavných predstaviteľoch. Pri viacerých inštitúciách sme identifikovali nedostatočnú inštitucionálnu komunikáciu“, uviedla Katarína Klingová, senior analytička GLOBSECu.

70% respondentov z radov pracovníkov štátnej a verejnej, ktorí zodpovedali dotazník GLOBSECu o povedomí o strategickej komunikácii, si myslí, že komunikácia inštitúcií s verejnosťou na Slovensku nie je dostatočne podchytená centrálnym a jednotným naratívom. 75% opýtaných si zároveň myslí, že Slovensko nepodniká dostatočné kroky pre boj s dezinformáciami.

Komunikácia o EÚ, NATO a Ukrajine

Komunikácii o EÚ a NATO sa počas tohoto volebného obdobia venovalo len málo príspevkov inštitúcií na sociálnych sieťach, téme EÚ len 8% a téme NATO len 3% všetkých. „Vzhľadom na Euroatlantické smerovanie Slovenska je to málo, aj keď je potrebné poznamenať, že od vojenskej agresie Ruska na Ukrajine sa komunikácia zintenzívnila. V deň útoku na Ukrajinu dňa 24 februára 2022 naše inštitúcie v krátkom čase odsúdili Ruskú agresiu, pričom najvyšší ústavní činitelia tak urobili v spoločnom vyhlásení, čo je vnímané veľmi pozitívne“, uviedla Jana Kazaz, analytička GLOBSECu.

Analýza strategickej komunikácie štátnych inštitúcií SR vznikla v rámci projektu, v ktorom sa GLOBSEC spolu s partnermi zo štátnej správy zameriava na zlepšenie strategickej komunikácie v priestore SR. Analýza poskytuje pohľad do vnímania strategickej, ale aj bežnej a medzirezortnej komunikácie a problematiky dezinformácií zo strany predstaviteľov štátnej správy. Mapuje témy, ktoré dominovali na sociálnych sieťach počas vládnutia súčasnej koalície, poskytuje príklady dobrej komunikácie a na záver ponúka odporúčania.

Dotazník o strategickej komunikácie bol rozposlaný 253 pracovníkov ÚOŠS a okresných úradov, ktorí sa zaoberajú (strategickou) komunikáciou alebo pracujú na tlačových/komunikačných oddeleniach. Na základnú verziu dotazníka odpovedalo 53 respondentov. Analytici následne na základe dotazníka uskutočnili 21 rozhovorov s predstaviteľmi ÚOŠS v priebehu mesiacov január až marec 2022.