Lajčák: Srbi boli tí zlí. Slovensko to zmenilo

“Je až zarážajúce, koľko úsilia Kosovu venovali veľmoci a výsledok je taký nedopečený produkt,” povedal Pravde šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Pred desiatimi rokmi do Kosova vstúpili jednotky NATO, ktoré tam po 78 dňoch bombardovania Juhoslávie nahradili sťahujúce sa srbské jednotky. Rozhovor minister poskytol počas konferencie Euroatlantické skúsenosti a balkánske vízie, ktorú organizovali Slovenská atlantická komisia, rezorty diplomacie Slovenska a Čiernej Hory s podporou Slovak Aid.

Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák, šéf slovenskej diplomacie
Autor: SITA, AP

Na Slovensku sa často hovorí, že s krajinami Balkánu máme nadštandardné vzťahy, že sme ich advokáti. Vy však tvrdíte, že to, že ich chceme vidieť v európskych a transatlantických štruktúrach nie je prejav altruizmu. Ako to teda je?Buď my úspešne takpovediac exportujeme naše hodnoty a s tým súvisiacu stabilitu a prosperitu na Balkán. Alebo bude tento región exportovať k nám veci, ktoré sa so slovom Balkán spájajú.

Hrozí naozaj táto možnosť?Pozrime sa na to, ako to bolo v 90. rokoch. Bolo to o utečencoch a organizovaných gangoch. O zločine, drogách, zbraniach. Prichádzalo to z Balkánu. Navzájom sa ovplyvňujeme a ide o to, kto ovplyvní koho. Slovenský pohľad je špecifický v tom, že sme po prvé blízko. Po druhé, máme za sebou skúsenosť 90. rokov. Slovensko vie, čo to znamená byť na druhej strane barikády. Pomáha nám to pochopiť balkánske štáty. Zároveň vieme, čo to znamená byť krajinou, ktorá bola mimo integračných procesov, až po niekoho, kto prijal euro. Chceme pomôcť a máme prirodzené sympatie. Slovensko vstupom do EÚ a NATO začalo ovplyvňovať debatu o Balkáne, ktorá bola často dovtedy povrchná a plná klišé. Obohatili sme ju hlbším poznaním situácie. Nebolo to však len Slovensko, ale aj Maďarsko či Slovinsko.

V čom sa prejavovali tie klišé?Osobne som ich videl v tom, že sa situácia neposudzovala v celej šírke a dostatočne citlivo. Vychádzalo sa z toho, že Srbi sú tí zlí a ostaní tí dobrí. Proces vstupu balkánskych krajín do aliancie a únie sa zároveň vnímal ako to, čo sa stalo v strednej Európe. Automaticky sa predpokladalo, že je to „priorita priorít“. Že tie štáty obetujú skutočne všetko, aby sa dostali dnu. Pritom vieme, že v mnohých týchto krajinách je stále najdôležitejšie to národné. Tiež sa stanovovali často necitlivé podmienky, ktoré boli tak vysoko nastavené, že demotivovali štáty, aby ich spĺňali. Bola to takzvaná plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom z pohľadu Srbska, ktorá v podstate zastavila integračné procesy. Bola to tiež dnes už „slávna“ policajná reforma pre Bosnu a Hercegovinu, ktorá bola neuskutočniteľná.

Ako dnes ďalej s Kosovom?Otázka Kosova je stále na stole. S akou intenzitou sa nám bude pripomínať, závisí od toho, ako sa to zmanažuje. Na rovinu, dosiaľ to nebolo šťastné. Je až zarážajúce, koľko úsilia Kosovu venovali veľmoci a výsledok je taký nedopečený produkt. Dokonca aj krajiny z balkánskeho regiónu, ktoré Kosovo uznali, ho skôr iba tolerujú. Uznali ho, ale nenadviazali plné veľvyslanecké styky. Zástupcu Kosova nepozvali na inauguráciu macedónskeho prezidenta ani do Čiernej Hory na regionálne stretnutia. Počet krajín, ktoré ho uznajú, bude postupne rásť. Agresívne pretláčanie Kosova však vyvolá rovnako agresívnu reakciu Srbska. Hľadajme citlivé riešenia. Čas plynie len jedným smerom – dopredu. Niektoré veci sa nedajú zvrátiť, ale nemusíme nikoho ponižovať a traumatizovať. Dospejme k ekonomickej spolupráci, ku kontaktom medzi ľuďmi.

A kedy sa to stane?Minulý rok sa ma americká strana pýtala, čo s Kosovom. Vravel som, že srbskí predstavitelia hovoria, že pre nich Kosovo nie je téma číslo jeden. Ale ak z nej niekto chce mať tému číslo jeden, tak potom na to budú reagovať.

Balkánske krajiny si podľa vás často predstavujú, že únia či NATO ich tak veľmi chcú, že ich nakoniec aj tak zoberú. A vy im vravíte, aby si nerobili ilúzie.Máme záväzky voči nim. Nemôžu si však myslieť, že ich tieto záväzky dovedú len tak do existujúcich štruktúr. Takže záväzok je tu, ale pravda je, že vôľa prijímať balkánske krajiny je dnes výrazne menšia, ako keď sme vstupovali my. Lenže Balkán by mal o to intenzívnejšie pracovať a plniť podmienky a silnejšie klopať na dvere. Jednotlivé štáty sa nesmú uspokojiť s tým, že je to len otázka času, takže sa nemusíme ani namáhať. Z jednej strany je menšia vôľa na strane Európskej únie, ktorá nie je vyvážená väčšou snahou na strane krajín západného Balkánu. Slovensko tak môže kričať smerom do EÚ, že si máme plniť prijaté záväzky a smerom na Balkán, že si musia uvedomiť, že im tá loď môže odplávať. A potom na ňu môžu čakať dlhé roky.

Podľa šéfa čiernohorskej diplomacie balkánske krajiny prežívajú historický moment, keď sa prvý raz snažia o to isté, o vstup do štruktúr únie. Nemali by tieto krajiny preto viac spolupracovať?Všet­ci ich vyzývame na regionálnu spoluprácu. Lebo to je predstupeň k európskej integrácii. Je potešujúce, že cítia potrebu demonštrovať nám, že vedia komunikovať.

Sú schopní komunikovať? Veď sa nedokážu dohodnúť ani len pravoslávne cirkvi v Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku…To sú dva bežiace procesy. Ale ten jeden sa končí. Doznieva uzatváranie tém, často emotívnych a bolestivých. Nový proces je to, ako sa šesť nástupníckych krajín Juhoslávie snaží ísť iným smerom. Môže to vyznievať ako chaos, ale sú to podľa mňa tieto prebiehajúce procesy.

Na Balkáne nie je vyriešená ani otázka Bosny a Hercegoviny. Súčasný vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva Valentin Inzko dal srbskej strane, ktorá na neho zaútočila, ultimátum. Čo ak ho nesplní?Buď sa nájde kompromisné riešenie, alebo tam budeme mať krízový stav.

Vážny?Môže dôjsť k znefunkčneniu vládnych štruktúr v Bosne a Hercegovine. Problém je aj to, že medzinárodné spoločenstvo hľadá postoj k práci vysokého predstaviteľa v krajine. Má tam zostať alebo to má byť už len predstaviteľ EÚ? Aké má mať právomoci? To sú nevyriešené otázky, odpovede na ne hľadáme aj na základe sympatií, ktoré prechovávame k tým či oným v Bosne. Lenže treba sa rozhodnúť, lebo potom má samotný predstaviteľ medzinárodného spoločenstva sťaženú situáciu.

Spolu s veľvyslancom Františkom Lipkom ste boli pri zrode Čiernej Hory v čase referenda o jej vystúpení zo zväzku so Srbskom. Čierna Hora je v tomto regióne pritom jediný štát, kde Slovensko nemá priame zastúpenie. Aj v Kosove máme styčný úrad, hoci ho neuznávame.Naše plány zmarila hospodárska a kríza, ale budem hľadať riešenia, ako tento stav zmeniť. Je dobré, keď máte v krajine hoci aj jedného diplomata.

S Balkánom je spojená vaša kariéra. Je to zložitý región. Na koľkých vašich šedivých vlasoch sa podieľal?Keď som pôsobil v Bosne a Hercegovine ako predstaviteľ EÚ a medzinárodného spoločenstva, bola to obrovská zodpovednosť a tlak. Ako som to na sebe sledoval, v Bosne sa proces môjho šedivenia zrýchlil.