Všetky štáty sveta používajú na presadzovanie svojich geopolitických, ideologických či politických záujmov rôzne prostriedky: od diplomacie, cez ekonomickú a energetickú politiku, tajné služby až po nasadenie ozbrojených síl. Formy medzištátnych konfliktov sa postupne zmenili a otvorené presadzovanie záujmov vojenskou silou nahradila kombinácia rôznych koordinovane pôsobiacich vplyvov, ktoré sa však vo svojom dopade takmer vyrovnávajú vojenskej okupácii. Takémuto centrálne riadenému, koordinovanému a často skrytému pôsobeniu štátnych aj neštátnych aktérov za účelom dosahovania konkrétnych cieľov sa hovorí hybridné hrozby.

Organizované a cieľavedomé šírenie dezinformácií je jedným z hlavných nástrojov využívaných v rámci hybridných operácií. Vhodnou obranou a prevenciou pred pôsobením takýchto podvratných informačných operácií je práve strategická komunikácia. Slovensko však v aktivitách súvisiacich so strategickou komunikáciou značne zaostáva.

Táto štúdia analyzuje zraniteľnosť Slovenska voči hybridným hrozbám v oblasti strategickej komunikácie identifikovaním medzier a slabých stránok v legislatíve SR, vnútorných štruktúrach a procesoch. Zároveň ponúka viacero návrhov opatrení pre verejnú správu, ktoré by prispeli k náprave identifikovaných zraniteľností. Medzi základné odporúčania patrí:

  1. Prijať komplexný prístup v oblasti strategickej komunikácie zahŕňajúci všetky relevantné zložky verejnej správy. Tento prístup musí byť jasne stanovený a musí vychádzať z prijatého uznesenia vlády SR, ktoré by taktiež zriaďovalo nadrezortný koordinačný orgán na Úrade vlády SR, napríklad formou zriadenia špecializovaného výboru Bezpečnostnej rady Úradu vlády SR.
  2. Zriadiť a budovať špecializované národné kapacity so zameraním na strategickú komunikáciu na všetkých relevantných rezortoch prostredníctvom prijatia uznesenia vlády SR.
  3. Novelizovať zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy tak, aby bola aktívna strategická komunikácia jednotlivých ministerstiev explicitne zahrnutá v ich kompetenciách.
  4. Doplnenie termínu strategická komunikácia a termínu krízová komunikácia do Terminologického slovníka krízového riadenia a zásad jeho používania Bezpečnostnej rady SR.
  5. Aktívne vzdelávať predstaviteľov štátnej a verejnej správy, novinársku obec a širokú verejnosť v tejto oblasti. Budovanie mediálnej gramotnosti a kritického myslenia je dôležitou súčasťou zvyšovania odolnosti SR voči dezinformačným operáciám a podvratným vplyvom domácich ako aj zahraničných aktérov.
  6. Zabezpečiť členstvo SR v Európskom centre excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám, ktoré poskytuje špecializované tréningy aj na strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám ako súčasti hybridných aktivít.

Analýza je súčasťou publikácie Hybridné hrozby na Slovensku: Analýza legislatívy, štruktúr a procesov v šiestich tematických oblastiach , ktorá vyšla v rámci projektu Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby. Projekt sa realizuje v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa a je podporený z Európskeho sociálneho fondu.