Slovensko je v pripravenosti zdravotníckych systémov tretie najhoršie v Európe, zaostáva už len Rumunsko a Bulharsko
Bratislava, 29. mája 2023 – GLOBSEC dnes publikuje štúdiu Healthcare Readiness Index 2023 na základe analýzy zameranej na porovnanie pripravenosti zdravotníckych systémov krajín EÚ vrátane Veľkej Británie a Nórska.
Index posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov 27 krajín na budúce výzvy, ako je starnutie, nárast chronických chorôb, ďalšie vlny infekčných ochorení, či príchod inovácií.
„(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ nedôjde k nápravám, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko, limitujúce ekonomiku krajiny či dlhodobý udržateľný rozvoj Slovenska,“ hovorí Martin Smatana, jeden z autorov Indexu.
Index bol verejnosti predstavený počas GLOBSEC Fóra za účasti Ministra zdravotníctva SR, Michala Palkoviča, ako aj zástupcov viacerých politických strán a nezávislých expertov. Toto stretnutie poslúžilo aj ako konfrontácia, ktorá bude mať vplyv na tvorbu novej vládnej politiky pre rezort zdravotníctva koncom tohto roka.
„Na ministerstve vidím mnoho pozitívnych projektov, no niektoré sú ešte stále len v začiatkoch a je potrebné dotiahnuť ich do konca. Nás zdravotnícky systém potrebuje vyššiu kvalitu v oblasti digitalizácie, zintenzívniť aktivity v oblasti prevenčných programov a vytvoriť atraktívnejšie podmienky, ktoré pritiahnu viac obetavým a kvalifikovaných ľudí do zdravotníctva. Nezatvárajme si oči nad aktuálnym stavom nášho zdravotníctva, no jedným dychom musíme priznať aj to, že mnohé rozvojové či stabilizačné opatrenia sa mali aplikovať do praxe priebežne počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov," povedal minister Palkovič počas predstavovania Indexu.
Z výsledkov štúdie vyplynulo, že krajiny, ktoré majú dobrý prístup k inovatívnym technológiám, stabilný systém financovania a efektívnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sú najlepšie pripravene čeliť výzvam aj v oblasti zdravotníctva. Výraznú časť svojich politík totiž smerujú na prevenciu a zlepšenie determinantov zdravia
Na druhej strane krajinám v dolnej polovici Indexu, kde sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, dochádza k častým personálnym zmenám na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosťˇ sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti, do lepšieho zdravotného stavu populácie.
„Slovenskému zdravotníctvu v prvom rade chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. Nie je to prekvapením a je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcií je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času „hasením“ akútnych problémov. Pochopiteľne potom nezostáva priestor na systémové kroky, ktoré by priniesli výsledky v strednom až dlhodobom horizonte. Aj preto má Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemernú mieru incidencie onkologických ochorení, obrovský investičný dlh či slabú dostupnosť inovatívnych riešení pre pacienta“ doplnil Michal Štofko, spoluautor Indexu.