SNP na stránkach „alternatívnych médií“ a tradičných médií
75. výročie SNP je témou, ktorá koncom augusta významne hýbala slovenským verejným priestorom. Vzhľadom na dôležitosť tejto udalosti je zaujímavé porovnať jej zobrazovanie na tradičných informačných portáloch a samozvaných „alternatívnych“ weboch. Na tento účel bolo analyzovaných 71 článkov, ktoré boli publikované na vybraných portáloch (Aktuality, Denník N, SME, Hlavné správy, Zem a Vek, Magazín 1 a Slobodný Vysielač) a zaoberali sa témou SNP medzi 28.8. a 29.8.
Vlastné články verzus prevzaté články
Zatiaľ čo tradičné médiá (Aktuality, Denník N a SME) publikovali 24 vlastných článkov o tematike SNP v monitorovanom období, takzvané „alternatívne médiá“ zahrnuté v tejto analýze publikovali len 8 vlastných výstupov na túto tému (z ktorých jeden uverejnený Magazínom 1 pozostáva iba zo 69 slov).
Hlavné správy publikovali len tri vlastné články na tému SNP, a zvyšok, 86%, boli články prebraté z tlačových agentúr SITA a TASR. Pre porovnanie, Denník N v rovnakom čase prebral len 23% obsahu publikovaného na túto tému tlačovými agentúrami, z čoho jasne vyplýva, že svoje spravodajské aktivity majú postavené na vlastnej tvorbe obsahu, na rozdiel od Hlavných správ. Z grafu č. 1 je zrejmé, že téma SNP je pre „alternatívne médiá“, ktoré sa radi definujú ako „pro-národné“, pomerne nezaujímavá.
Typ obsahu
Najčastejším typom vlastného obsahu analyzovaných článkov bol komentár, či už u mainstreamových alebo „alternatívnych“ portálov. Avšak tradičné médiá publikovali aj množstvo autorských textov spravodajského charakteru na tému SNP, zatiaľ čo tento typ textov úplne chýbal u „alternatívnych médií“.
Denník N a SME taktiež publikovali niekoľko historických reportáží približujúcich osudy jednotlivcov v SNP alebo rozsiahlu reportáž Daniela Vraždu o chronologickom priebehu osláv SNP naprieč desaťročiami počas a po páde komunistického režimu. Opäť, tento typ kvalitných žurnalistických výstupov úplne absentoval u „alternatívnych médií“, s výnimkou článkov prevzatých od tlačových agentúr. Rozhovor publikovaný na stránke Zem a Vek bol s „ľavicovým aktivistom“, ktorého relevantnosť k tematike SNP je prinajmenšom otázna, zatiaľ čo podcast Slobodného Vysielača na tému SNP s anonymným moderátorom obsahoval prehlásenia typu: „keď čítate mainstream, všade máte nabubrelé slová o liberálnej spoločnosti, liberálnej demokracii, ľudských právach atď. Blbosť. Všetko je to blbosť.“
Analýza tém
Aj keď „alternatívne médiá“ oslavám SNP vo všeobecnosti venovali oveľa menšiu pozornosť než tradičné spravodajské portály, v článkoch, ktoré im predsa len venovali, je markantná tematická odlišnosť. V tradičných médiách dominovali témy o hrdinstve tých, ktorí sa postavili na odpor voči fašizmu, kritika extrémizmu a boj o demokratické hodnoty, zatiaľ čo diskusia na „alternatívnych médiách“ bola rámcovaná kritikou tých, ktorí údajne neoprávnene útočia na Putinovu administratívu, vyzdvihovanie úlohy ZSSR a komunizmu v SNP a kritiky tradičných médií ako nástroja „liberálnej propagandy“. MAGAZÍN 1 venoval SNP jeden článok, ktorého predmetom bola otázka, či prezidentka Čaputová „nemá rada slovenskú hymnu“.
„Alternatívne médiá“ sa radi sťažujú na diskrimináciu, ale už len základná analýza ich obsahu ohľadom pre Slovensko tak podstatnej témy akou je SNP jasne ukazuje, že ich „spravodajstvo“ je v zásade neexistujúce, a preto nie je možné ich zaradiť do rovnakej kategórie ako tradičné mainstreamové médiá. Ako ukazuje graf číslo 1, Hlavné správy síce v kontexte SNP imitovali spravodajskú produkciu mienkotvorných denníkov, avšak jedná sa len o povrchnú kamufláž prostredníctvom intenzívneho využívania tlačových správ z agentúr SITA a TASR. Iba 14% článkov publikovaných Hlavnými správami na tému SNP boli vlastné články, pričom žiaden z nich nepredstavoval obsah spravodajského typu, len komentáre. Inými slovami, priveľa názorov, a málo faktov.
Zatiaľ čo tradičné slovenské médiá pokryli tému SNP pomerne obšírne, najvýznamnejší hráči takzvaného „alternatívneho“ spektra túto tému takmer úplne vypustili. Keď sa jej venovali, použili ju ako zámienku pre obhajobu Putinovej administratívy (viď Zem a Vek) alebo na anonymné spochybňovanie liberálnej demokracie a ľudských práv ako takých (viď Slobodný vysielač).
Pomenovanie „alternatívne médiá“ je pomerne kontroverzné, pretože naznačuje, že tieto portály ponúkajú akúsi komplementárnu alternatívu k tomu, čo mainstream údajne zámerne nepokrýva. Táto analýza však potvrdzuje to, že pomenovanie „alternatívne médiá“ možno nie je až také nepresné, keďže tieto webové stránky vytvárajú vlastnú alternatívnu realitu, v ktorej SNP takmer neexistuje, a v ktorej číhajú „nebezpeční“ Sorosovi agenti, ilumináti a liberáli ohrozujúci „tradičné“ hodnoty.