Strategická korupcia v kontexte hybridných hrozieb

Všetky štáty sveta používajú na presadzovanie svojich geopolitických, ideologických či politických záujmov rôzne prostriedky: od diplomacie, cez ekonomickú a energetickú politiku, tajné služby až po nasadenie ozbrojených síl. Formy medzištátnych konfliktov sa postupne zmenili a otvorené presadzovanie záujmov vojenskou silou nahradila kombinácia rôznych koordinovane pôsobiacich vplyvov, ktoré sa však vo svojom dopade takmer vyrovnávajú vojenskej okupácii. Takémuto centrálne riadenému, koordinovanému a často skrytému pôsobeniu štátnych aj neštátnych aktérov za účelom dosahovania konkrétnych cieľov sa hovorí hybridné hrozby.
Korupcia patrí z hľadiska odhaľovania a dokazovania medzi najzložitejšie trestné činy. Dvojnásobne to platí o prípadoch strategickej korupcie motivovanej politickými cieľmi v spojení s cudzími aktérmi. V prípade strategickej korupcie je absolútne utajenie pohnútok kľúčovým predpokladom jej možnej úspešnosti. Aj z toho dôvodu patrí medzi často využívaný nástroj hybridného zasahovania. Na Slovensku dochádza k spájaniu viacerých rizikových faktorov, ktoré ho z hľadiska strategickej korupcie robia značne zraniteľné.
Táto štúdia analyzuje zraniteľnosť Slovenska voči hybridným hrozbám v oblasti strategickej korupcie identifikovaním medzier a slabých stránok v legislatíve SR, vnútorných štruktúrach a procesoch. Zároveň ponúka viacero návrhov opatrení pre verejnú správu, ktoré by prispeli k náprave identifikovaných zraniteľností. Medzi základné odporúčania patrí:
- Zvážiť rozšírenie prvku cudzej moci ako kvalifikovanej skutkovej podstaty aj na trestné činy súvisiace s korupciou, predovšetkým trestné činy prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a volebnej korupcie.
- Vyhodnotiť aplikačnú prax súvisiacu s uplatňovaním zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, zanalyzovať legislatívnu prax v tejto oblasti aj v ďalších krajinách EÚ a OECD a pripraviť novelu zákona umožňujúcu účinnejšie odhaľovanie konečných užívateľov výhod.
- Prehodnotiť spôsob podávania Oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov v pôsobnosti Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií, aby umožňoval kontrolu nárastu majetku počas výkonu verejnej funkcie i niekoľko rokov po ňom.
- Zvážiť povinnosť zverejňovania výšky zaplatenej dane a výšky odvodov aj pri fyzických osobách (predovšetkým v prípade verejných funkcionárov), podobne ako dnes Finančné riaditeľstvo na svojom webe zverejňuje výšku daní z príjmov právnickej osoby jednotlivými právnickými osobami.
- Naplniť záväzok z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020 a vypracovať „znenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom jeho reálnej účinnosti“.
- Upriamiť zameranie Odboru prevencie korupcie Úradu vlády aj na monitorovanie, koordinovanie, verejné komunikovanie a metodické vedenie v oblasti rizík spojenými so strategickou korupciou.
- Schváliť Bezpečnostnú stratégiu SR a Obrannú stratégiu SR aj v Národnej rade SR a zabezpečiť ich uplatňovanie v súvisiacej agende všetkých relevantných verejných inštitúcií.
- Cielene vyhodnotiť riziká strategickej korupcie a pri revízii strategických bezpečnostných dokumentov – predovšetkým Bezpečnostnej stratégie SR a Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám – zapracovať zistenia do týchto dokumentov.
- Vypracovať informatívny materiál zhŕňajúci riziká spojené so strategickou korupciou, vrátane praktických odporúčaní pre predstaviteľov verejnej správy, ako postupovať v prípadoch, ktoré môžu s rizikami strategickej korupcie súvisieť.
- Podporiť iniciatívy a projekty investigatívnej žurnalistiky zamerané na oblasť financovania politických strán, odhaľovania korupcie a hybridných hrozieb.
Analýza je súčasťou publikácie Hybridné hrozby na Slovensku: Analýza legislatívy, štruktúr a procesov v šiestich tematických oblastiach, ktorá vyšla v rámci projektu Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby. Projekt sa realizuje v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa a je podporený z Európskeho sociálneho fondu.