Publication

Strategická korupcia v kontexte hybridných hrozieb

on 28.06.2019

Všetky štáty sveta používajú na presadzovanie svojich geopolitických, ideologických či politických záujmov rôzne prostriedky: od diplomacie, cez ekonomickú a energetickú politiku, tajné služby až po nasadenie ozbrojených síl. Formy medzištátnych konfliktov sa postupne zmenili a otvorené presadzovanie záujmov vojenskou silou nahradila kombinácia rôznych koordinovane pôsobiacich vplyvov, ktoré sa však vo svojom dopade takmer vyrovnávajú vojenskej okupácii. Takémuto centrálne riadenému, koordinovanému a často skrytému pôsobeniu štátnych aj neštátnych aktérov za účelom dosahovania konkrétnych cieľov sa hovorí hybridné hrozby.

Korupcia patrí z hľadiska odhaľovania a dokazovania medzi najzložitejšie trestné činy. Dvojnásobne to platí o prípadoch strategickej korupcie motivovanej politickými cieľmi v spojení s cudzími aktérmi. V prípade strategickej korupcie je absolútne utajenie pohnútok kľúčovým predpokladom jej možnej úspešnosti. Aj z toho dôvodu patrí medzi často využívaný nástroj hybridného zasahovania. Na Slovensku dochádza k spájaniu viacerých rizikových faktorov, ktoré ho z hľadiska strategickej korupcie robia značne zraniteľné.

Táto štúdia analyzuje zraniteľnosť Slovenska voči hybridným hrozbám v oblasti strategickej korupcie  identifikovaním medzier a slabých stránok v legislatíve SR, vnútorných štruktúrach a procesoch. Zároveň ponúka viacero návrhov opatrení pre verejnú správu, ktoré by prispeli k náprave identifikovaných zraniteľností. Medzi základné odporúčania patrí:

  1. Zvážiť rozšírenie prvku cudzej moci ako kvalifikovanej skutkovej podstaty aj na trestné činy súvisiace s korupciou, predovšetkým trestné činy prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a volebnej korupcie.
  2. Vyhodnotiť aplikačnú prax súvisiacu s uplatňovaním zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, zanalyzovať legislatívnu prax v tejto oblasti aj v ďalších krajinách EÚ a OECD a pripraviť novelu zákona umožňujúcu účinnejšie odhaľovanie konečných užívateľov výhod.
  3. Prehodnotiť spôsob podávania Oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov v pôsobnosti Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií, aby umožňoval kontrolu nárastu majetku počas výkonu verejnej funkcie i niekoľko rokov po ňom.
  4. Zvážiť povinnosť zverejňovania výšky zaplatenej dane a výšky odvodov aj pri fyzických osobách (predovšetkým v prípade verejných funkcionárov), podobne ako dnes Finančné riaditeľstvo na svojom webe zverejňuje výšku daní z príjmov právnickej osoby jednotlivými právnickými osobami.
  5. Naplniť záväzok z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020 a vypracovať „znenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom jeho reálnej účinnosti“.
  6. Upriamiť zameranie Odboru prevencie korupcie Úradu vlády aj na monitorovanie, koordinovanie, verejné komunikovanie a metodické vedenie v oblasti rizík spojenými so strategickou korupciou.
  7. Schváliť Bezpečnostnú stratégiu SR a Obrannú stratégiu SR aj v Národnej rade SR a zabezpečiť ich uplatňovanie v súvisiacej agende všetkých relevantných verejných inštitúcií.
  8. Cielene vyhodnotiť riziká strategickej korupcie a pri revízii strategických bezpečnostných dokumentov – predovšetkým Bezpečnostnej stratégie SR a Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám zapracovať zistenia do týchto dokumentov.
  9. Vypracovať informatívny materiál zhŕňajúci riziká spojené so strategickou korupciou, vrátane praktických odporúčaní pre predstaviteľov verejnej správy, ako postupovať v prípadoch, ktoré môžu s rizikami strategickej korupcie súvisieť.
  10. Podporiť iniciatívy a projekty investigatívnej žurnalistiky zamerané na oblasť financovania politických strán, odhaľovania korupcie a hybridných hrozieb.

 

Analýza je súčasťou publikácie Hybridné hrozby na Slovensku: Analýza legislatívy, štruktúr a procesov v šiestich tematických oblastiach, ktorá vyšla v rámci projektu Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby. Projekt sa realizuje v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa a je podporený z Európskeho sociálneho fondu.