Zasahovanie zahraničných aktérov a ovplyvňovanie volebných procesov v kontexte hybridných hrozieb
Všetky štáty sveta používajú na presadzovanie svojich geopolitických, ideologických či politických záujmov rôzne prostriedky: od diplomacie, cez ekonomickú a energetickú politiku, tajné služby až po nasadenie ozbrojených síl. Formy medzištátnych konfliktov sa postupne zmenili a otvorené presadzovanie záujmov vojenskou silou nahradila kombinácia rôznych koordinovane pôsobiacich vplyvov, ktoré sa však vo svojom dopade takmer vyrovnávajú vojenskej okupácii. Takémuto centrálne riadenému, koordinovanému a často skrytému pôsobeniu štátnych aj neštátnych aktérov za účelom dosahovania konkrétnych cieľov sa hovorí hybridné hrozby.
Ovplyvňovanie volieb je častou súčasťou hybridných operácií – dôkazom týchto snáh je zasahovanie do volieb či referend v USA, Francúzsku, Veľkej Británii a ďalších krajinách. Aj preto je potrebné zaoberať sa touto problematikou aj u nás. Slovenská právna úprava obsahuje pomerne striktné obmedzenia na priame financovanie politických strán a hnutí, napriek existuje stále dosť medzier, ktoré umožňujú obchádzať limity na financovanie a preukazovanie pôvodu financií vynaložených na volebné kampane, ktoré sú ľahko využiteľné aj zahraničnými aktérmi. Zraniteľnosť Slovenska je však spôsobená aj ďalšími nedostatkami, ktoré sú súčasťou analýzy.
Táto štúdia analyzuje zraniteľnosť Slovenska voči hybridným hrozbám v oblasti ovplyvňovania volebných procesov identifikovaním medzier a slabých stránok v legislatíve SR, vnútorných štruktúrach a procesoch. Zároveň ponúka viacero návrhov opatrení pre verejnú správu, ktoré by prispeli k náprave identifikovaných zraniteľností. Medzi základné odporúčania patrí:
- Zvýšiť mieru konkrétnosti a otvorenosti výročných verejných správ Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Správy o bezpečnosti Slovenskej republiky a pomenovať konkrétnych aktérov zasahujúcich do vnútorného vývoja SR, čo je prvým krokom k ich delegitimizácii a zníženiu dopadu ich aktivít na spoločnosť.
- Zahrnúť náklady vynakladané jednotlivými kandidátmi vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu do záverečnej správy o financovaní volebných kampaní.
- Zaviesť pravidelné štvrťročné zverejňovanie informácií o použití prostriedkov politických strán a volebných kampaní v rozsahu, v ktorom sú povinné viesť evidenciu v zmysle zákona o volebnej kampani.
- Rozšíriť dobu 180 dní pred začiatkom kampane, počas ktorých je potrebné preukazovať prostriedky vynaložené na politické kampane.
- Stanoviť celkovú povolenú výšku podpory pre politické kampane realizované pre daného kandidáta alebo stranu prostredníctvom tretích strán.
- U subjektov, ktoré sa registrujú v rámci volebnej kampane ako tretie strany, zaviesť povinnosť uviesť skutočnosti preukazujúce, kto je konečný užívateľ výhod.
- Vytvoriť štruktúry a procesy v subjektoch verejnej správy, ktoré by dokázali v reálnom čase efektívne vyhodnocovať a reagovať na kybernetické a informačné operácie spôsobilé narušiť priebeh volieb a vybaviť ich dostatočnými personálnymi a technickými kapacitami.
- Zvýšiť informovanosť a kapacity volebných štábov brániť sa pred kybernetickými útokmi a využiť príklady dobrej praxe a praktické postupy z USA a z ostatných členských krajín EÚ v tejto oblasti.
Analýza je súčasťou publikácie Hybridné hrozby na Slovensku: Analýza legislatívy, štruktúr a procesov v šiestich tematických oblastiach , ktorá vyšla v rámci projektu Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby. Projekt sa realizuje v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa a je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
