Press release

GLOBSEC Trends 2022: Väčšina ľudí na Slovensku stále verí konšpiráciám a cíti sa ohrozene

GLOBSEC vydáva nový prieskum verejnej mienky, ktorý meria zmenu postojov v strednej a východnej Európe vplyvom vojny na Ukrajine, GLOBSEC Trends 2022. Zatiaľ čo vo väčšine krajín vzrástlo vnímanie Ruska ako hrozby, a s tým aj podpora členstva v EÚ a NATO, na forme podpory Ukrajiny sa obyvatelia 9 stredoeurópskych krajín nezhodujú. Kľúčové zistenia pre región a Slovensko:  

Podpora strednej Európy pre západ a  jeho štruktúry vzrástla 

Vo všetkých krajinách okrem Rumunska sa v priemere o 10 percentuálnych bodov viac respondentov cíti súčasťou západu než v roku 2021. Na Slovensku je tento nárast z 26% na 34%, ale väčšina respondentov – 51% - stále preferuje postavenie SR „niekde uprostred“. Prieskum zaznamenal aj menší nárast podpory pre členstva v NATO vo všetkých krajinách okrem Bulharska.  

„Podpora pre NATO na Slovensku kontinuálne rastie už štvrtý rok po sebe, kedy sme merania začali. Dnes je podpora na 72%, čo môžeme vnímať ako reakciu na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, ale aj dôsledok dlhodobej práce niektorých inštitúcií, ktoré posledné roky komunikujú výhody členstva v Aliancii,“ dodala Jana Kazaz, analytička GLOBSECu. 

Rusko ako hrozba, ale aj partner  

Oproti minulému roku sa podiel Slovákov vnímajúcich Rusko ako hrozbu zvýšil z 20% na 62%. Nárast kopíruje trend v celom regióne s výnimkou Bulharska a Maďarska. „Rusko je dnes väčšinou Slovákov vnímané ako hrozba, ale paradoxne ho zároveň 37%, najviac v regióne, vníma ako strategického partnera Slovenska. Jedným z dôvodov môže neustále prízvukovanie našej závislosti od ruského plynu v politickej diskusii, ktorá sa pretavuje do vnímania Ruska ako partnera,“ uviedla Katarína Klingová, senior analytička a spoluautorka publikácie. 

Vojna na Ukrajine potvrdila dlhodobú zraniteľnosť Slovenska voči dezinformáciám a pro-kremeľskej propagande 

Aj napriek tomu, že viac ako 50% respondentov na Slovensku uviedlo, že Rusko je primárne zodpovedné za konflikt na Ukrajine, 16% si tiež myslí, že zodpovedná je Ukrajina, pretože utláčala rusky hovoriacu časť populácie a 28% respondentov, najviac spomedzi skúmaných krajín v regióne, tvrdí, že to západ vyprovokoval Rusko. 23% Slovákov tiež vníma Ukrajinu ako “bábku západu”, pričom táto pro-kremeľská obhajoba vojny rezonuje len u 7% Čechov. Zároveň 55% slovenských respondentov verí konšpiračným teóriám o tajných spolkoch či skupinách, ktoré riadia svet. 

„Aj napriek tomu, že niektoré postoje ku geopolitike sa s vojnou zmenili, dáta opäť potvrdili silnú náchylnosť Slovákov veriť konšpiračným teóriám. Miera súhlasu s konšpiračnými teóriami sa na Slovensku za posledné roky nezmenila a ostáva jedna z najvyšších v regióne. Navyše Slovensko vyniká aj v miere pocitu ohrozenia. Približne polovica respondentov na Slovensku má pocit, že ich hodnoty a identita je ohrozovaná západom či migrantmi,“ doplnila Dominika Hajdu, ktorá vedie Centrum pre demokraciu a odolnosť. 

Nejednotný postoj k sankciám a budúcnosti Ukrajiny 

V rámci regiónu konsenzus ohľadom odpovedí na vojnu v Ukrajine absentuje. Zatiaľ čo väčšina v každej krajine súhlasí so znížením energetickej závislosti na Rusku, podpora sankcií aj za cenu inflácie je jednoznačná v 7 z 9 krajín -  na Slovensku je podpora presne na 50%. Krajiny sa tiež nezhodujú na tom, či by Ukrajina mala vstúpiť do EÚ a/alebo NATO alebo byť neutrálnou. V 6 z 9 krajín existuje zhoda na podpore členstva Ukrajiny v organizáciách, ale na Slovensku, v Bulharsku a v Maďarsku je viac ľudí naklonených možnosti neutrality.  

Na Slovensku opäť stúpol počet respondentov inklinujúcich k autokracii 

Aj napriek tomu, že demokraciu ako vhodný systém vlády pre Slovensko schvaľujú tri štvrtiny respondentov, podpora pre autokratického lídra už druhý rok po sebe stúpla. Až 49% respondentov na Slovensku odpovedalo pozitívne na tvrdenie, že silný líder, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom, alebo voľbami je dobrý Slovensko, čo predstavuje nárast z 38% v roku 2021 a 25% v roku 2020. V Čechách autokratického lídra preferuje len 29% respondentov, čo je najmenej z 9 analyzovaných krajín.  

„Podpora autokratov sa odráža aj v pozitívnom vnímaní konkrétnych lídrov. Vladimira Putina vníma pozitívne len 4% Čechov, ale až 24% Slovákov. To isté platí pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchina, ktorého vníma pozitívne len 15% Čechov, ale až 25% Slovákov,“ dodáva Michal Kortiš, junior analytik. 

Výsledky reportu GLOBSEC Trends 2022 sú založené na prieskume verejnej mienky, ktorý sa konal v druhej polovici marca 2022 v 9 krajinách strednej a východnej Európy na vzorke 1000 respondentov za krajinu, t.j. 9,000 respondentov. Zber prebiehal v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku prostredníctvom prieskumných agentúr, zber koordinovala agentúra FOCUS.  

 

Kontakt pre médiá: 

Adam Sipos

[email protected] 

+421 948 066 234

Authors

Director, Centre for Democracy & Resilience

Senior Research Fellow, Centre for Democracy & Resilience

Research Fellow, Centre for Democracy & Resilience

Project Coordinator, Centre for Democracy & Resilience

Navigation

Authors

Director, Centre for Democracy & Resilience

Senior Research Fellow, Centre for Democracy & Resilience

Research Fellow, Centre for Democracy & Resilience

Project Coordinator, Centre for Democracy & Resilience