Najnovšia analýza predstavuje prvé systematické mapovanie toho, ako predstavitelia verejnej správy realizujú strategickú komunikáciu, komunikujú s verejnosťou o svojich témach, aktivitách a prioritách. Výsledky nie sú príliš povzbudivé. Z hlavných zistení vyplýva, že väčšina pracovníkov verejnej správy nepozná význam pojmu strategická komunikácia, a teda ho v komunikácii s verejnosťou neaplikuje.

Strategická komunikácia predstavuje súbor konzistentných a systematických aktivít vykonávaných na strategickej aj operačnej úrovni na dosiahnutie porozumenia u istej cieľovej skupiny a udržanie konkrétneho typu správania. Vyžaduje si dlhodobé komunikačné plánovanie a rôzne formy prístupu ku komunikácii, prostredníctvom ktorých sa systematicky budujú a rozvíjajú príbehy, naratívy a posolstvá v komunikovaných témach a oblastiach.

Je potrebné, aby ju poznali a pri každodennej práci implementovali pracovníci verejnej správy, pretože predstavujú jednu z kľúčových autorít, ktoré priamo komunikujú s verejnosťou, a teda majú podstatný mienkotvorný potenciál. Navyše im podľa výsledkov štandardného Eurobarometra[1] spravidla dôveruje takmer 50% obyvateľov.

Hlavné zistenia:

  • Povedomie o obsahu a význame strategickej komunikácie je vo verejnej správe SR veľmi nízke.
  • Väčšina inštitúcií verejnej správy aktívnym spôsobom netvorí strategickú komunikáciu a nešíri vlastné naratívy.
  • Centrálny koordinačný orgán, ktorý by zastrešoval a koordinoval strategickú komunikáciu verejnej správy SR, absentuje.
  • Systematická koordinácia v oblasti strategickej komunikácie verejnej správy je na nedostatočnej úrovni a existujúce mechanizmy nemajú dostatočný mandát.
  • Úspešní aktéri strategickej komunikácie vo verejnej správe SR sú v prvom rade uvedomelí jednotlivci.
  • Formy komunikácie s verejnosťou a aktivity verejnej správy nielen na sociálnych médiách sú rôznorodé.
  • Koncepčné ukotvenie strategickej komunikácie v dlhodobých strategických materiáloch vlády SR je spochybniteľné a do určitej miery aj nedostatočné.
  • Vzťahy s médiami sú často hodnotené ako nedostatočné, médiá sú často vnímané ako nedôveryhodné.
  • Koaličné spory, absencia politického konsenzu o bezpečnostných hrozbách alebo o zahraničnopolitickej a geopolitickej orientácii SR či rezortizmus predstavujú zásadné riziko pre úspešnú strategickú komunikáciu v SR.

Návrhy na opatrenia:

  1. Efektívnejšia koordinácia orgánov verejnej správy v oblasti strategickej komunikácie.
  2. Zriadenie centrálneho nadrezortného koordinačného orgánu na Úrade vlády.
  3. Výrazné navýšenie kapacít v oblasti komunikácie.
  4. Zabezpečenie intenzívnych školení a prakticky orientovaných tréningov pre výkonných aj riadiacich pracovníkov
    oddelení komunikujúcich s verejnosťou.
  5. Dôkladné zadefinovanie a vysvetlenie pojmu strategická komunikácia a procesov jej realizácie vo vykonávacích predpisoch jednotlivých orgánov.
  6. Začlenenie strategickej komunikácie do kompetencií útvarov zodpovedných za komunikáciu s verejnosťou.
    Kultivácia personálnych kapacít v oblasti strategickej komunikácie na politickej úrovni v rámci politických strán.
  7. Rozvíjať povedomie o význame strategickej komunikácie naprieč všetkými úrovňami VS.
  8. Využiť všetky dostupné prostriedky na medzinárodnej úrovni na zapojenie sa do širšieho spektra aktivít v oblasti rozvoja kapacít strategickej spolupráce.
  9. Budovanie vzťahov s novinárskou obcou a pravidelné vysvetľovanie komplikovaných tém.

[1] https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/yearFrom/2018/yearTo/2019/surveyKy/2253