Všetky štáty sveta používajú na presadzovanie svojich geopolitických, ideologických či politických záujmov rôzne prostriedky: od diplomacie, cez ekonomickú a energetickú politiku, tajné služby až po nasadenie ozbrojených síl. Formy medzištátnych konfliktov sa postupne zmenili a otvorené presadzovanie záujmov vojenskou silou nahradila kombinácia rôznych koordinovane pôsobiacich vplyvov, ktoré sa však vo svojom dopade takmer vyrovnávajú vojenskej okupácii. Takémuto centrálne riadenému, koordinovanému a často skrytému pôsobeniu štátnych aj neštátnych aktérov za účelom dosahovania konkrétnych cieľov sa hovorí hybridné hrozby.

Extrémistické a polovojenské skupiny predstavujú nebezpečenstvo pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti nielen ako priame ohrozenie bezpečnosti a demokratického usporiadania svojimi aktivitami, ale aj šírením propagandy a dezinformácií ako dôveryhodný sprostredkovateľ postojov inšpirovaných či preberaných od cudzích štátnych aktérov. Napriek malému množstvu konkrétnych informácií v správach slovenských bezpečnostných zložiek viaceré z nich konštatujú, že cudzie štáty využívajú a podporujú extrémistické a polovojenské subjekty na presadzovanie vlastnej agendy, čo predstavuje typický prvok hybridného pôsobenia.

Táto štúdia analyzuje zraniteľnosť Slovenska voči hybridným hrozbám v oblasti polovojenských a extrémistických skupín identifikovaním medzier a slabých stránok v legislatíve SR, vnútorných štruktúrach a procesoch. Zároveň ponúka viacero návrhov opatrení pre verejnú správu, ktoré by prispeli k náprave identifikovaných zraniteľností. Medzi základné odporúčania patrí:

  1. Pre zvýšenie odolnosti SR voči podvratným zahraničným vplyvom vykonať komplexnú právnu analýzu typov konaní, kde je cudzí vplyv najviac nebezpečný a zároveň je možné ho preukázať a sankcionovať.
  2. Zaviesť spoluprácu s cudzou mocou a cudzím činiteľom ako kvalifikovanú skutkovú podstatu vybraných trestných činov, pri ktorých je takýto spôsob konania relevantný.
  3. Obnoviť explicitný zákaz ozbrojovania politických strán a vytvárania ich ozbrojených zložiek v legislatíve upravujúcej postavenie a pôsobenie politických strán a hnutí.
  4. Pri návrhoch na registráciu subjektov, u ktorých existuje podozrenie z prepojení na extrémistické subjekty či osoby, založiť preverovanie informácií o registrátoroch a ich možných prepojeniach na extrémistické či polovojenské subjekty v internom právnom akte MV SR, ktorý by presnejšie upravil proces poskytovania súčinnosti pri registrácii zo strany relevantných bezpečnostných zložiek na platforme NBAC.
  5. Zvýšiť mieru podrobnosti správ o bezpečnosti SR a správ SIS a VS ako aj miery ich využitia v strategickej komunikácii po vzore ČR.
  6. Vytvoriť informačný kanál s tematikou brannej výchovy, ktorý bude verejnosti pravidelne ukazovať, ako sa zachovať v prípade krízovej situácie či ukazovať jednotlivé prvky z oblasti civilnej ochrany.
  7. Prijať komplexný dokument koncepčne zastrešujúci program zameraný na prevenciu pôsobenia polovojenských skupín a budovanie branných zručností medzi obyvateľmi SR. Takýto dokument by mal byť základom vytvorenia efektívneho nízkoprahového programu pre mládež so zameraním na rozvoj zdravého patriotizmu, vlastenectva a zážitkových programov zameraných na vojenstvo pod vedením inštruktorov z radov súčasných či bývalých príslušníkov OS SR, PZ SR alebo iných bezpečnostných zborov.
  8. Spracovať vstupnú analýzu o kapacitách a nákladoch potrebných na spustenie a realizáciu takéhoto preventívneho program pre mládež.

Analýza je súčasťou publikácie Hybridné hrozby na Slovensku: Analýza legislatívy, štruktúr a procesov v šiestich tematických oblastiach , ktorá vyšla v rámci projektu Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby. Projekt sa realizuje v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa a je podporený z Európskeho sociálneho fondu.