Všetky štáty sveta používajú na presadzovanie svojich geopolitických, ideologických či politických záujmov rôzne prostriedky: od diplomacie, cez ekonomickú a energetickú politiku, tajné služby až po nasadenie ozbrojených síl. Ako možno pozorovať napríklad na vývoji bezpečnostnej situácie v okolí Slovenskej republiky, formy medzištátnych konfliktov sa zmenili a otvorené presadzovanie záujmov vojenskou silou nahradila kombinácia rôznych koordinovane pôsobiacich vplyvov, ktoré sa však vo svojom dopade takmer vyrovnajú vojenskej okupácii. Takémuto centrálne riadenému, koordinovanému a často skrytému pôsobeniu štátnych aj neštátnych aktérov za účelom dosahovania konkrétnych politických cieľov sa hovorí hybridné hrozby.

Táto štúdia je základným východiskovým dokumentom mapujúcim zraniteľnosť Slovenskej republiky voči hybridným hrozbám. Obsahuje definície kľúčových pojmov, skúma, do akej miery je pojem pokrytý v legislatíve SR a identifikuje kľúčové medzery a odporúčania pre šesť tematických oblastí, konkrétne: strategická komunikácia, kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť, strategická korupcia, paramilitárne a extrémistické skupiny a ovplyvňovanie volebných procesov.

Štúdia je súčasťou projektu Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby, ktorý sa realizuje v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, podporeného z Európskeho sociálneho fondu.