Publication

Predvolebný monitoring Facebooku: Čo dominovalo slovenskej politickej a problematickej scéne v troch predvolebných mesiacoch?

sk elections

Predčasné voľby do Národnej rady SR sa konajú už o niekoľko dní a politická kampaň vrcholí. Výsledky volieb ovplyvňovali za uplynulé obdobie rôzne faktory, medzi ktoré jednoznačne patrí online informačný priestor, v ktorom sa voliči pohybujú a do ktorého sa v súčasnosti presunula veľká časť predvolebného politického súboja. GLOBSEC preto do termínu volieb publikoval pravidelné reporty, ktoré analyzujú kľúčové naratívy, témy a aktérov naprieč rôznymi skupinami na najpopulárnejšej sociálnej sieti slovenského internetu – Facebooku. Záverečná správa sa sústredí na skupiny problematických zdrojov a politických aktérov a analyzuje trendy a najdiskutovanejšie témy, ktoré rezonovali slovenskou spoločnosťou za posledné tri mesiace tohto kľúčového obdobia.

Monitoring sa zameriava na časové obdobie od 1. júla do 15. septembra 2023, reflektujúc prebiehajúcu predvolebnú kampaň politických strán. Analyzuje 20 najúspešnejších príspevkov z pohľadu počtu interakcií publikovaných v skupine problematických zdrojov a politických aktérov za každý týždeň v sledovanom období (o výbere zdrojov viac v metodológii na str. 16). Za 11 sledovaných týždňov bolo dokopy podrobne analyzovaných 440 príspevkov, a teda 220 príspevkov pre každú sledovanú skupinu.

Kľúčové zistenia

  • Z pohľadu počtu interakcií Facebooku suverénne dominuje strana SMER-SSD na čele s jej predsedom Robertom Ficom. Druhou najpopulárnejšou stranou z hľadiska interakcií je Republika s predstaviteľmi - Tomášom Špačekom, Milan Uhríkom či Milanom Mazurekom. Obe politické strany boli schopné v sledovanom období získať bezkonkurenčnú popularitu aj napriek tomu, že do Facebook reklamy investovali za posledné tri mesiace menej ako iné politické strany. 
     
  • Na strane problematických zdrojov dominovali BRAT za BRATA, Eduard Chmelár, ale aj stránka Matovičov cirkus či Televízia Slovan.
     
  • V oblasti naratívov sa objavovali hlavne snahy prehĺbiť nedôveru v spoločnosti. Terčom sa stala v prvom rade dôvera v nezávislé médiá, ale aj dôvera v štátne inštitúcie a ich predstaviteľov, justičný systém, prácu bezpečnostných zložiek a férovosť politickej súťaže na Slovensku. Zatiaľ čo medzi problematickými aktérmi rezonovala téma médií, pri politických aktéroch viac prevažovala férovosť politickej súťaže a v súvislosti s ňou obvinenia z perzekúcie a viktimizácie opozície.
     
  • V súvislosti s podrývaním dôvery voči najvyšším politickým predstaviteľom, stavali hneď niekoľkí sledovaní politickí aktéri seba do role jediného riešiteľa problémov, ktorý Slovensku prinavráti istoty a prosperitu. Tento naratív šírili najmä predstavitelia SMER-SSD a Republika, ktorí ho pridávali k svojej kritike vlády a prezidentky a ich postojom k LGBTI+ právam, inflácii a rastúcim životným nákladom, migrácii, a dokonca k údajným problémom s premnožením medveďov.
     
  • Proruské naratívy sa za sledované obdobie objavovali ďaleko častejšie u problematických ako politických aktérov, a sú tretím najrozšírenejším naratívom v monitorovaných príspevkoch.
     
  • Najčastejšou témou proruských naratívov boli kultúrne a historické väzby na Rusko a jeho predchodcu - Sovietsky zväz. Objavili sa ale ajnaratívy obviňujúce NATO či USA z rozpútania vojny na Ukrajine či popieranie nezávislosti Ukrajiny.
     
  • Popularita spomínaných naratívov bola stelesnená aj v osobách, ktoré boli v populárnych príspevkoch najčastejšie negatívne vykresľované. V skupine problematických zdrojov boli vo veľkej miere kritizované Monika Tódová či Pamela Záleská reflektujúc tak na „kauzu“ konfliktu záujmov. Na strane politických aktérov boli viac adresované osoby na konkrétnych politických postoch. Medzi nimi boli kritizované kolektívne vlády Eduarda Hegera a Igora Matoviča, v súvislosti s vojnou v polícii bol adresovaný policajný prezident Štefan Hamran, ale aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
     
  • V oboch skupinách bola vo veľkej miere frekventovaná kritika na politickú stranu Progresívne Slovensko ako symbol liberalizmu, no najviac negatívne vykresľovanou, až atakovanou aktérkou, sa suverénne stala prezidentka Zuzana Čaputová, a to aj v problematických zdrojoch, aj medzi politickými aktérmi.

Viac sa dočítate v samotnom reporte nižšie.

Authors

Communications Manager

katarína

Project Coordinator at Economy and Business Stream

Authors

Communications Manager

katarína

Project Coordinator at Economy and Business Stream